,,Príďte hneď teraz domov." ,,Čo? O čom hovoríte?" ,,Príďte hneď teraz domov." Môj svet sa rozplynul preč odo mňa. ,,Je mŕtva?"

Tá bolesť mi vyrazila dych a nedokázala som určiť kde som a či je niekto pri mne. Nedokázala som volať o pomoc. Na hrudi mi sedelo niečo ťažké, nemohla som sa nadýchnuť.
Bolesť mi preliačila hruď, mozog mi preťala ostrá bolesť.
A potom som ich videla..
Na mojom tele, všade na tele.
Vtedy som vedela, že zomieram..

NÁŠ DEŇ PRÍDE
Prestal fungovať svet. Ležal pod plachtou, vytŕčala mu len noha s identifikačnou kartičkou. Odhrnula som plachtu. Telo nebolo dobre dopitvané.
Plexus brachialis vyzeral úplne na hovno.
Črevá ležali pomimo tela.
Okolo sa válali zelené exkrementy a smrad prerážal pach formaldehydu. Prežratý rakovinou až po posledný necht.
Spýtajú sa niekoho na nervus ulnaris a bude pekne v hajzli. Vrátila som naspäť pulmo a ostatné časti a zakryla mŕtvolu. Dopitvám ju neskôr.
A možno už vtedy prídem na rad ja.

SMILSTVO
Je už skoro ráno a ja si opäť spomínam na nás. Sedeli sme na lavičke na cintoríne a slnko zapadalo. Hladkal si moju rozhorúčenú pokožku na nohách vytŕčajúcich spod sukne.
V očiach túžba.
A ja som bola len dievčatko.
Malý ryšavý démon.
Tvoja ruka blúdila medzi mojimi nohami, vošla pod nohavičky. Skríkla som a stiahla nohy k sebe.
Naklonil tvár ku mne, vzal mi hlavu do náručia, pobozkal ma a zašepkal:
,,Ono si to pýta."

BUDEŠ MA MILOVAŤ AJ ZAJTRA?
Len génius zavlažuje diela svojimi slzami ako povedal Balzac. A génius je šialenec. Ležím na kuchynskej dlázke, nedokážem sa pohnúť a nedokážem spať. Keď príde ráno, budem mať rozdrvené srdce. A preto si držím svoje lieky a pitie bližšie.

SMILSTVO
Stiahol mi sukňu a nohavičky a ústami mi skĺzol od brucha až medzi moje nohy.
Bola som hračka, hračka s kundičkou.

Postupne bol brutálnejší.
,,Chcem sa pozrieť zblízka, no tak vyzleč sa!"
,,Je zima, mínus neviem koľko, nebudem sa vyzliekať."
,,Okamžite si stiahni oblečenie!"
,,Nestiahnem."
,,Každá by mi to dovolila, len ty nie. Nemiluješ ma. Vôbec ti na mne nezáleží, môžme byť spolu a ty.."
,,Tak to nie je dočerta!"
,,Tak už sa uchyluješ k nadávkam? To je krásne od teba. Vidno ako ma máš rada."
,,Prestaň prosím ťa.."
,,Doboha stiahni si tie nohavice!"
Rval zo mňa oblečenie, spodné prádlo kým nenatrafil na vložku...
,,Spokojný debil?!"
Na ruke mal krv...zasmial sa.
Rozopol si nohavice.
,,Ty si moja už navždy, bezo mňa nemôžeš žiť.."
,,Chcem ísť preč."
Chytil ma. Silno. A ja som si prvýkrát priala nech zomrie.

Hlúpe dievčatko. Nevie kedy sa láska mení na násilie, kedy sa jeden stáva podrobený druhému. V mene skazenej lásky.

Sedela som sama na zemi, neďaleko mňa pod lampou ležal kapesník s názvom Harmony, svedok zúfalstva.
,,Ono si pýta."

BUDEŠ MA MILOVAŤ AJ ZAJTRA?
Sadni si sem ku mne priateľu. Pozeráš prekvapene na moje vychudnuté telo, na kopu vypitých plechoviek..na zakázané tabletky. Hovoríš že mám depresiu. Môžeš mi, vieš čo.

Neverte nikomu. Je to osamelý život, ale stále lepšie ako keď vás zradí ten najbližší. Neverte nikomu. Skôr ako vás zradí.

Keď mám zlý deň, vstanem, vypijem redbull a opäť idem do postele. Budeš ma milovať aj zajtra? Budem mať zlomené srdce keď začne svitať?

NÁŠ DEŇ PRÍDE
Skalpelom jemne sťahujem kožu z hlavy, ostrihané vlasy ležia podo mnou v koši. Odstraňujem žltý tuk z tela. Nemám dobre dopitvanú tvár, arteria facialis sa pyšne vlní ale nervus lingualis nič moc. Pozriem sa na jej tvár. Je to len materiál, nie je to človek.

,,Čo bude po smrti?"

Steká mi pot po tvári už neviem čo je sen a čo je realita. Nespím nejem, lačním po živote a jej lačník je prázdny, ako na každej čerstvej mŕtvole. Opriem sa o okno, vysmrkám sa do kapesníka s názvom Harmony (spomienky mi skrúcajú črevá), vonku hrmí, stmieva sa. A ja šaliem bolesťou.

Dávam si dole teplomer, mám horúčku. Zakryjem telá plachtami, okrem jedného.
Už nevládzem, som malátna, potím sa.

Zahrmelo a zatmelo sa mi pred očami. Zažmurkala som a v prítmí na mňa hľadeli jej oči.
Vyľakane som ustúpila a vrazila do vedra s kúskami vypitvaného tuku a stiahnutej kože.
Pri páde som vrazila do pitevného stola, v hlave iskry a zrazu som mala pocit že je všade okolo mňa.
Jej hnusná polovypitvaná tvár bola tesne pri mojej.
Už šaliem, šaliem.
Začala som utekať, ďalší blesk spôsobil výpadok elektriny. Prudko som zastala lapajúc dych.
Tebe dobre hrabe. Chytila som boľavú hlavu. Kombinácia tabletiek s horúčkou a litrami redbullu mi vymazali všetok mozog z hlavy. Halucinácie. Len sa mi to zdá.
Alebo je to len sen?
Vráť sa naspäť a zakri telo.
Pozbieraj zo zeme čo si rozhádzala.
Na konci chodby sa ozvali kroky.
Mala som byť jediná v budove.
Zahliadla som tmavú postavu, kráčala ku mne.
Uteč!
Rozbehla som sa.
A postava sa rozbehla za mnou.
Hlavou mi prešla surová bolesť, zatmelo sa mi a v tej sekunde som do niečoho prudko vrazila. Cítila som ako sa mi zlomil zub a spadol na zem. Tvár mi zaliala krv.
Pamätám si psychopata v ústave ktorý si trieskal hlavu o stenu až kým jeho tvár nebola na kašu a nemal každý zub vyrazený a dolámanú každú druhú kosť.
Pokúsila som sa vstať kým som opäť neucítila ranu do tváre.
Tretí náraz som už necítila.

NAJLEPŠÍ PRIATELIA, VŠAK?
On odchádza, slnko zapadá..
Stával sa agresívnym. Potom prišli facky a nátlaky.
,,Čo si ty o sebe myslíš, že mi môžeš ubližovať, dávať facky, vyhrážať sa, správať sa ku mne ako k poslednej chudere a ja si to nechám?!"
,,Ty si sprostá, si mimo."
,,Už mám toho plné zuby. Všetkého.
,,Chceš ísť za iným čo?? Odpovedz!"
,,Áno, chcem utiecť, každý by chcel od teba utiecť!"
Chytil ma pod krk, položil na zem a sadol mi na chrbát.
Obopol mi ruky okolo hrdla.
Zatlačil.
,,Ty štetka! Z tohto vzťahu živá nevyjdeš, počuješ?! Zabijem ťa!"
Pridusene som kričala, metala rukami, až sa mi podarilo poškriabať ho a pustil ma.
Odišla som. Tentoraz už navždy.

Nemôžem čakať kým od teba odídem
A prekvapuje ma že ma tiež nenávidíš
Komunikujeme len keď potrebujeme bojovať
Ale sme najlepší priatelia – však?*

BUDEŠ MA MILOVAŤ AJ ZAJTRA?
Držal ma v náručí keď som plakala, že už nemôžem ďalej. Nemôže mať moje srdce, lebo to bolo ukradnuté a roztrhnuté. Som prázdna, ukradli mi dušu..ale čo je vnútri nikdy nezomrie..

Speed, guarana, redbull, amfetamíny, reductil a prelude k peklu.

V noci ma chytili silné kŕče. Ledva som dobehla na wc a vracala a vracala a myslela že tá bolesť nikdy neprestane. Potom som sa vrátila späť k myšlienkam čo ma zabíjali zaživa. Ďalšie lieky.

A potom som začala kričať. Chladná kuchynská dlážka ma udrela do hlavy. Slzy boli na mojích rukách a tma bola priateľom.

,,Čo je po smrti?"
,,Nič. Vôbec nič."

Plakala som a plakala až kým som nebola celá mokrá a špinavá od sĺz. A keď začne svitať, moje srdce bude roztrhnuté.

Doplazila som sa do postele, zimnica mi drgľovala celé telo. A potom mi na paplón vybehla mačka a sadla si mi na srdce. A za ňou šla ďalšia.
A ja som sa smiala a plakala.
Boli čoraz ťažšie až sa pod ich váhou moje srdce zmietalo ako vystreľujúci kolibrík.

Svitanie prichádzalo nežne a ja som vedela, že ty si tu, Blake.



Zvonil mi mobil, volala ona.
,,Ahoj miláčik." Ale to nebola ona..nezdvihla to ona. A on len povedal:
,,Musíte hneď prísť domov."
,,Čo? O čom hovoríte?"
,,Príďte hneď teraz domov."
Môj svet sa rozplynul preč odo mňa.
,,Je mŕtva?"
,,Áno."



*Amy Winehouse- Best friends, right?

 Blog

22 1 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu