Ďakujem Bože za moju tvrdohlavosť!

Sledujem ho ako spí. Zatvorené oči, sem tam sa mu pohnú viečka, asi sa mu niečo sníva. Hruď sa mu pomaly dvíha a a potom zase pomaly klesá. Vyzerá spokojne. Tak sladko. Trochu sa mu nadvihnú kútiky úst a po tvári mu prebehne úsmev. Moje zlato.

Kto by si to pomyslel? Že takmer rok strávim práve sním. Chlapec s povesťou ,,gangstra“ , presne taký, akému som sa podľa babky mala vyhýbať.

,, S takým chlapcom by ťa nikdy nečakala nič dobré.“ Vravela mi v mojich 12 rokoch vždy keď komentovala skupinky výtržníkov v jej meste. A mňa? Mňa taký chlapci neuveriteľne priťahovali. Mala som 12, nebola to sexuálna príťažlivosť, bol to pocit bezpečia, ktorý som si myslela že mňa pri takom chlapcovi čaká. Nikto by si netrúfol ma urážať a šikanovať ako vtedy. Malé tučné dievčatko s okuliarmi...deti vedia byť veľmi kruté. A potom?

Uplynuli 4 roky. Prišlo to, chcela som byť ľúbená, zbožňovaná a chcená. Začal sa kolotoč teenagerských povinností. Diskotéky, skúšal sa alkohol a cigarety. Vídavala som ho tam málokedy, poznala som ho ako bratranca mojej kamarátky, večne v obkľúčení kamarátov, s pivom v jednej ruke s cigaretou v druhej a pred sebou vodka, ani som nepomyslela na to, že práve niečo sním. Zo svojich detských predstáv som vyrástla.

Z predstavy o ochrane chalana, ktorého sa všetci boja. Chcela som romantika, chlapca, ktorý mi bude kupovať ruže a písať básničky. A jedného spoločensky náročného dňa, sme sa dali do reči. Alkohol mi dodal odvahu. Dodal odvahu... to dievčatko čo bolo večne ticho, zrazu kecalo a kecalo veľa.

Ďalšie dni som však o ňom nechcela ani počuť, nechcela som vzťah zo zlým chalanom! Počúvala som na neho reči, zlé reči a ignorovala jeho telefonáty. Až mi napísal v smske básničku, hej...bola plná gramatických chýb a nebol poet ale bolo to tak úprimné. Išla som sním von, strácala som sa v jeho nádherných modrých očiach a spoznávala som ho.

Stále tu boli tie reči, kamaráti aj nekamaráti mi tlačili kaleráby do hlavy a ja som sa zrazu zatla. A za to ďakujem Bohu... Keby nie som tvrdohlavá môj život by bol stále rovnako nudný ,stereotypný a bezfarebný. Kým som sa prebila tým tvrdým pancierom a dostala sa k jeho skutočnému ja, trvalo to veľmi dlho. Vytrpela som si veľa, vďaka mojej citlivej povahe a rečiam druhých ľudí. Ale...

Splnil sa mi sen... Mám ochrancu, vďaka ktorému sa nemusím báť ľudí, mám oporu, ktorá mi utrie slzy a obíme ma, je tu pre mňa stále. Mám romantika, ktorý mi prinesie ružu alebo kytičku margarétok len tak...z lásky. Ktorý mi zavolá len aby mi povedal že ma ľúbi, mám chlapca, ktorý príde unavený z roboty ale kvôli mne obetuje spánok. Nie je dokonalý, ale to ani ja, žijeme jeden pre druhého ... sme jedno...

Pomrvil sa a otočil sa na bok. Vstala som od počítača a lahľa si k nemu. Potvoril oči a dal mi jemnučkú pusu na nos. Chytil ma za ruku a pritúlil sa ku mne. ,, Milujem ťa slniečko moje.“ Povedal v polospánku a pošepky. Aha, môj vagabund

Neverte rečiam druhých, závisť a neprajnosť je všade. Ľudia už nedokážu priať šťastie druhým. Verte sebe, svojmu rozumu a srdcu. .. a budete štastný..

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu