Spal chlapec, na dlani jednej myšlienky. Okúsil chlad z hranej postavy, útrúsil v sebe ľahkosť spomienky. Neutíchajúce husle srdečné, spriadali mu koncert, zatiaľ čo usmiate pery sladkasté, utišovali jeho bojazlivý hlas. Hviezdy sa mu prihovárali v každom večery trochu inak, dávali mu nápady, nápady ktoré ničil strach. V spálni energiou telo nabité, v náruči hladkané vlasy postave imaginárnej. Ticho šeptalo mu radostne, samota ho pri tom hladkala po hlave. Slzičky mu spievali po tvári rôzne básne, na lícach jeho červenosti tancovali víly do červených šiat radostné prekvitajúce.

Spal chlapec na dlani jednej myšlienky, na ohranej platni púšťal svoje pocity. Na stole z čistej úprimnosti, položene boli obrazy dospelosti, ktoré prachom nechal zapadať.  


 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár