POZOR! ATTENTION! SOINS! BRIGA! ÉRDEKEL! OBCHODZI!..
alebo tak nejak, proste toto je posledná výstraha pred otvorením blogu extrémne zúfalej naivky s nádychom mámpičizmu(hej, budem sa snažiť obmedziť oplzlé slová, ale nezaručujem, že sa mi to podarí).
Snažím sa samu seba presvedčiť, že ak sa budem stopercentne sústrediť na klávesnicu "môjho"(stále polemizujeme, či je môj..) notebooku, /ktorý bude mať čochvíľa sedem rokov -pozn. autorky/ tak napíšem niečo aspoň trochu sa približujúce tomu, čo som písala kedysi.
Ale prešla by som k vysvetleniu názvu v mojom podaní -
Koniec je nový začiatok je názov pesničky, ktorú práve počúvam.
Za posledných 18mesiacov som tých koncov a začiatkov zažila veľa(nedokážem si odpustiť slovo pokokot, takže *koncov a nových začiatkov som zažila pokokot* to len pre môj dobrý pocit).
Spoznala som stovky(nepreháňam) ľudí, zažila tisícky(aj viac) situácií ale hlavne som si veľa toho uvedomila.
Myslím si (ak máte iný názor, rada si ho vypočujem), že vo svojej podstate nie som zlý človek, len možno občas lezie na nervy.
Prečo si myslím, že nie som zlý človek?
-pokiaľ si spomínam, nikdy som nikomu neodmietla pomoc, mnohoráz som tým uškodila sama sebe
-pokiaľ si spomínam nikdy som nikomu zámerne neublížila
-od istého času nemám voči nikomu predsudky
-od istého času sa snažím nezaťažovať ľudí mojimi problémami
-ale hlavne, odpúšťam tým čo mi ublížili najviac(VY viete)
Po všetkých pičovinách čo som porobila(niektoré boli, iné neboli spomenuté) snáď u mám právo na pokoj, lebo aj keď to znie ako chabá výhovorka, k tým pičovinám ma dohnali ľudia navôkol svojim správaním ku mne.
Pokoj si predstavujem asi tak ako pár dní za posledné 4 mesiace, pohoda doma, pohoda v škole, minimum hádok s triednou a okolo seba ľudia, ktorým na mne záleží a majú ma radi.
Aspoň sa zdalo, že ma majú radi.
Ale ako vždy, po istej dobe -mesiac- sa aj týto ľudia začali správať odporne, možno ešte odpornejšie ako tý predtým, lebo týchto mám stále na očiach.
Nemôžem a nechcem písať konkrétne mená, udalosti a detaili, ale povedzme, že sa mi znovu zrútil domček s karát, ktorý som postavila až privisoký,
ťažko som sa dostala zo dna navrchol, no v priebehu sekundy som sa ocitla z vrchola znovu na dne (ty vole, jak umelecky som to napísala .
V nedeľu večer som znovu upadla do depresie, for the luck, po 9tich hodinách utápania sa v trápení, som utrela slzy a tvárila sa, že everything is all right.
Ťažko povedať, či pomohlo ešte neviem, ale pevne verím, že pomôže.
Snažím sa nahovoriť si, že všetko čo sa deje sa stať má(nejde o osud, alebo čosi také, proste, že raz sa mi skúsenosti zíjdu).
Snažím sa žiť preto, aby som raz o sebe vydala knihu a natočila film, a potom uvidíme, kto je lúzer!
AK STE ČAKALI HLBOKÚ POINTU, ĽUTUJEM, NEBUDE, MOŽNO NĚKDY PŘÍŠTE.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
milujem život, ale sú chvíle, keď nemám siu ísť ďalej, proste, uznávam, robím pičoviny a ničím si život, ale bez chvíľ, keď si dám dva poháriky, by som sa takto ďaleko nedostala,..
je to zložité, nemá cenu ti to vysvetľovať, nepochopila by si to.
je to zložité, nemá cenu ti to vysvetľovať, nepochopila by si to.
Napíš svoj komentár
ako pozerám už si to zmazala. raz píšeš ako ti je super, ako miluješ život a teraz máš úplné depresie. raz tak, raz tak. a myslím si, že chyba je aj v tebe. ty tu toľkokrát vypisuješ (doslova sa chváliš) ako si si dala marišku a bohvie čo iné, ako fajčíš na balkóne či kde, ako si sa opila a tak. (to nie je ešte všetko, že?) potom sa nečuduj že sa všetko jebe.
už som mala potrebu ti to napísať. dá sa povedať že mi to lezie na nervy. (tí priatelia by sa veru mohli už opraviť!) tak s tým už skonči a trošku sa uvedom. kazíš si život, ale keď chceš...