Konecne sa konci moja robinzonada a nastal koniec mojmu utrpeniu medzi domorodcami na tom ostrove co je aj bohu za chrbtom.
Zachranne lietadlo ma nabralo este vecer osmeho o siedmej miestneho casu. A i ked miestny domorodci ktorym som pomahal svojou manualnou pracou, expertizou a profesionalnym pohladom na vec boli velmi smutny a sklamany stoho ze ich opustam, moje srdce uz davno uletelo a v mysli som bol uz v oblakoch. A ochvilu som uz bol aj naozaj v oblakoch. Let sa vliekol ako vzdy. Ziadny dym ziadne vzruso. Mno ked sme konecne pristali a ja som vedel ze ma oddeluje len tych par metrov od toho aby som sa prvy krat po vyse dvoch mesiacoch nadychol domoviny (nemyslim destilat ten pride naradu neskor vy noty) len s monstroznym sebazaprenim som sa tvaril vazne akoby o nic neslo a neprebijal som sa ludmi v ulicke predomnou ktory sa tak strasne captali.
Ked som konecne vyliezol stej plechovej trubice tak ma koncentrovane stastie ktore ma odmietalo navstivit celu tu dobu udrelo do hlavy ako kladivo a skoro som sa zrajbal hned na prvom schode. Euforia ktora sa ma zmocnila bola proste neporazitelna a ja som si proste musel zakricat od radosti. Jj vyzeral som ako retard. Cechoni predomnou sa namna vylakane obzreli ale potom s apridali s pokrykom "Slovenskoooooo"!!
Ano ano bol som najstastnejsi na svete aj napriek tomu ze som vedel ze kym pride domov este ma caka niekolko hodin cesty a dorazim az nad ranom. V kupecku som sedel s perfektnym Michalovcanom a cesta mi letela ako vietor po vlkovkach pod Maninom kde kosievame travu pre dobytok.
Zaujmave je ze som tu cital len den predtym niaku anketu. Otazka znela "bol si niekedy dokonale stastny bez toho aby si myslel na nieco zle alebo sa niecoho obaval" Alebo nieco vtom zmysle. Mozem povedat ze ano. A velka cast tej euforie ma este doteraz drzi. A nemozu zato tie piva co sme doseba liali vo vlaku zaradom ani ta slivovica co som mal doma s tatkom na obed (doslo aj na destilat teda ale az teraz).
Mno a teraz idem gabat. Aby som rano vstal na zapis. A zvladol dalsie piva s kamaratmi ktorych som na moj vkus pridlho nevidel. Trochu som si este pristrihol bradu aby som nevyzeral ako homelesak ale aspon ako stylovy squater.
Tak toto je koniec pribehu mojho boja o prezitie medzi domorodcami na ostrove kde ani slnko nesvieti (viac menej je to pravda). A Piatka som nenasiel :/ I ked som videl kopu jeho bratov
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár