Možno príde láska...

Dneska je to 5 týždňov.....5 týždňov odo dna, od ktorého som si tak veľa sľubovala...odo dňa, kedy som mala pocit, že lietam,že sa mi splnili všetky predstavy...moje doterajšie predstavy o nom....spomínam si, akoby to bolo včera..keď si sa ma letmo dotkol, akoby náhodou....keď si sa usmial a ja som ledva počúvala čo hovoríš.....ale je to inak...ta krutá pravda, ktorá sa mi vždy tak hlboko zaryla do srdca keď som si na to spomenula, sa mi dneska opäť vryla do pamäte....uvedomila som si, že 5 týždňov som žila v nádeji...v nádeji, že sa tu objavíš ako hviezda na nebi, počas peknej letnej noci, ako dúha po daždi, za slnečného dňa, objavíš, ako v mojich snoch....ale nič z toho sa nestalo....ale vlastne čo som očakávala...bola som sprostá, keď som si myslela, že by mohlo byť niečo viac....ale človek by bol blázon, keby po tých veciach čo sa udiali neveril, že niečo viac naozaj môže byť....vložil si do mňa toľko nádeje.......toľko snov......no teraz po piatich týždňoch som znechutená...znechutená tým, že som ti mohla veriť...že som mohla dúfať...že som chcela dúfať.....s pomocou jednej osôbky sa to včera skončilo...skončila som pre seba to veľké trápenie.....skončila som tie neustále očakávania, že čo ak možno príde.....bola som hlúpa....stále som ho obraňovala, a pritom som nevidela aký je.....a teraz mi je to všetko ľúto....keby som predtým nebola taká hlúpa, mohla som uchrániť samu seba pred tým všetkým....a pred očakávaním že možno príde aj láska...

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu