Letím tichým a chladným večerom, poznačeným detským smiechom, ktorý len pre chvíľou utíchol, pretože deti sa utiahli do teplých domovov. Letím ponad paneláky, domy, letím cez ulice a medzi ľudí. Počujem tlmenú vravu, smiech, ale aj krik a buchot. Zmes zvukov... Míňam okná, cez ktoré vidím rodiny s deťmi, sediace za stolom pri večeri, míňam ďalšie okno, kde počuť detský smiech nad Večerníčkom. Letím ďalej, pozerám do okien a vidím starý manželský pár, držiaci sa za ruky pri televízií, z ktorých ide také krásne čaro. Chcem sa kúsok zastaviť a zapamätať si túto chvíľku, ale vietor ma odveje ďalej a ja preletím ponad vodu a vidím do ďalšieho okna, kde je počuť hudbu. Letím ďalej, preletím ponad mladých tínedžerov sediacich na lavičke a pokračujem v ceste. Vietor ma zavanie ďalej, a ja preletím okolo mamičky s kočiarom a v ňom malé dieťa, neúspešne sa ma snaží zachytiť, ja sa vyslobodím a letím ďalej. Letím krásne vyzdobeným mestom, kde sa štvor-členná rodinka fotí pri vianočnom stromčeku. Preletím ponad cintorín, akoby pre znak pominuteľnosti a naraz dopadnem na dlaň, vystrčenou pred seba, aby som mohla spadnúť do nej a roztopím sa...

 Denník
Komentuj

9 komentov k blogu

1 
fotka
petika  9. 1. 2009 22:50
milé
2 
fotka
gabushka  9. 1. 2009 22:57
hmm pekneeee,paci sa mi too
3 
fotka
pawlo  9. 1. 2009 23:03
Keď vyrastiem chcem byť snehová vločka!
4 
fotka
elwinko  10. 1. 2009 00:39
Krásne
5 
fotka
romqaqa  10. 1. 2009 08:50
jééj. to bolo peknéé..
6 
fotka
kaira07  10. 1. 2009 11:43
waau fakt krása
7 
fotka
tuba  10. 1. 2009 16:17
je to uzasne opisane dufam ze bude dalsi blog
8 
fotka
petrosant  10. 1. 2009 20:19
happy end?
9 
fotka
waiqiki  6. 8. 2009 21:51
pekne... co moze sa svoj kratky zivot zazije vlocka
Napíš svoj komentár