Tá dnešná doba, alebo úplné odcudzenie sa rodín??

Vojdem do izby a zatvorím za sebou dvere. Hudba z veže mi hrá na celú izbu a na stole zapnutý note book, kde sa každú chvíľu ozýva to známe „ee“ z icq. Mamka na mňa niečo kričí, ale ja nepočujem. Bože čo zase chce!?! pomyslím si a vrátim sa napäť k nej. Opýtala sa ma, aký som mala deň v škole. „Fajn.“ Odpoviem jej a vraciam sa naspäť do izby.

Tak takto nejako to vyzerá v dnešných rodinách. Moderná doba ovplyvnila všetko, čo sa len dalo a dnešný mladí ľudia žijú vo svete internetu a imaginárnych priateľstiev s neznámymi ľuďmi. Denne klikajú aj hodiny a všetko to, čo by mali povedať svojej mamke, alebo rodine, radšej riešia tým, že to vyklopia tomu neznámemu na druhej strane. Veria ľuďom, o ktorých nevedia nič, len ich prezývky na chate. Je pre nás úplne normálne, povedať ľudom z chatu ako ich máme radi a ako ich dokonca ľúbime, ale vlastnej krvi nám to príde povedať ťažké. Namiesto toho, aby sme voľné chvíle tvorili s rodinou, presedíme ich za počítačom, alebo televíziou. Také niečo, ako rodinné prechádzky sú nám úplne cudzie a o riešení problémov ani nehovoriac. Boli časy, keď súrodenci žili v jednej izbe. Všetci. Nehovorím, že to nemalo svoje nevýhody, malo a to dosť, ale jedno tu určite nechýbalo, a to komunikácia. Či ste už chceli, alebo nie, tak ste to slovo spolu prehovorili a po čase to plynulo do rozhovorov aj na celé hodiny. Súrodenci o sebe vedeli veľa, akých majú kamarátov, aké majú problémy a vedeli si pomáhať. Ak mám pravdu povedať, mne to chýba. Chcela by som nájsť v mojom bratovi niekoho, kto by sa nebál mi povedať všetko a ja by som mu mohla všetko povedať tiež. Ale nech už je moja snaha o rozprúdenie komunikácie akákoľvek, nepomôže to. Brat mi len odvrkne, niečo v tom zmysle, že prečo zase otravujem, či nemám na starosti niečo lepšie. Veď ja som sa len chcela porozprávať. O tom, aký mal deň, alebo ako sa mal v škole. Bežné, trápne otázky. Ale aj to by ma potešilo. Veď na internete na ne odpovedá s radosťou. Často si až v dospelosti ľudia uvedomujú, ako veľa stratili v detstve tým, že sa vôbec nerozprávali. Až vtedy vlastne zistia, že o tom druhom nič nevedia, čo je smutné. V dnešnej dobe, akoby tieto veci úplne zanikli. Koľkí z nás by sa rozhodli pre rodinnú prechádzku, keby mali možnosť byť na internete? Ruku na srdce... máloktorí.

 Úvaha

5 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu