Nechať sa zožierať myšlienkami a tváriť sa, akoby sa nikdy nič nestalo, sa jednoducho nedá! Veď o tom svedčia aj moje slzy, vypustené pri myšlienkach o tebe.Ako je to možné? Neviem..naozaj, veď toľko času už uplynulo od vtedy, kedy som mohla bez strachu vysloviť slovo MY, bez toho, aby som sa nezachvela, bez smútku...Ale predsa len, je to inak, ako by som chcela, inak, ako by som si prijala, inak ako by to malo byť...Preboha! Veď mi nestojíš už ani len za tú jedinú jednu hnusnú myšlienku! Nie, naozaj nie...ale... Skúšam sa to vysvetliť môjmu srdcu, no nepočuje ma... Tá hrubá nenávisť vytvorená za ten čas, je ako štít, ktorý neprepustí nič... Vôbec nič... No ja to nevzdám... Príde deň, kedy sa prebojujem cez štít a ty už nebudeš mať nado mnou moc, nebudeš môcť ovládať moje city, ako sa ti zachce, pretože ja nakoniec vyhrám a ty zaplatíš za každú slzu, ktorú som kvôli tebe vyronila...

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
lenufiqi  21. 7. 2008 19:32
mojenko no comment...
Napíš svoj komentár