Prestávam tomu rozumieť ... v poslednej dobe sa sama sebe vzďaľujem, začínam pociťovať osamelosť, pritom kamarátov opúšťam sama.

Môj dnešný sen ma primel k slzám. Nikdy som si neuvedomila, ako to v skutočnosti je. Že realita a moja ružová bublina sa od seba absolútne odlišujú. Ale dnes akoby tá bublina praskla a všetko to ružové v nej, moje bláznivé sny a predstavy sa rozplynuli do obklopujúcej ma tmy.

Aká naivná som musela byť, ak mi len na chvíľu skrsla v hlave myšlienka že on a ja ... je to ako spojiť nespojiteľné ... prakticky nemožné.

Avšak city sa s nami stále zahrávajú. Srdce a mozog sa nedajú porovnávať. To nám ale v snívaní zabrániť nedokáže ...
... len keby sa tie sny, naše najtajnejšie želania aspoň niekedy stali skutočnými ...

 Blog
Komentuj
 fotka
domiki25  25. 1. 2011 20:54
neoplatí sa mať nejaké sny domi, prepáč.

nevyjdú.
Napíš svoj komentár