V ten deň mi ešte kamarátka stihla povedať: "Jeb na neho!" a mne nezostávala nič iné ako odpovedať dobre, kašlem na to, len ďalšie pobláznenie. Takých zažijem ešte mnoho. Skutočne som sa cítila ľahšie. Aj keď ma to celé mrzelo.
Keď teraz píšem, bolí ma srdce a tlačia sa mi do očí slzy. Neznášam tento svet! Neznášam! Som plná nenávisti a najviac zo všetkého nenávidím seba. Prečo sa nedokážem aspoň raz upokojiť, zastaviť, zmieriť s tým ako to je?! Chcem stále niečo meniť, ale už nevládzem.
Topiaci sa aj slamky chytá. To som ja. Tá slamka bol on. Jedno ahoj, jedno číslo, jeden úsmev ... Tá voda ktorá ma potopila bol on, jedno priateľské potľapkanie po pleci, jedna baba.
Prečo mi to robí? Nemal sa ozvať, nemal byť milý, nemal byť pekný. A potom neodpíše, neusmeje sa, nemá záujem. Zrazu. Pýtam sa, kde som spravila chybu? Pravdepodobne nikde. To on. Spravil to, čo nemal - prelomil bariéru. Padla a rozbila sa. Ale iba u mňa. Jeho stojí ešte pevnejšia a robustnejšia ako predtým. Už dosiahol to čo chcel, zničil ma, ide ďalej ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nessiee
16. 4.apríla 2012 20:54
názov podľa Charlie Straight piesne ?
5
"...Už dosiahol to čo chcel, zničil ma, ide ďalej ... " akoby som seba videla/počula pred pár mesiacmi.
ako vraví @acvd... čas!
ako vraví @acvd... čas!
Napíš svoj komentár