Ani na začiatku strednej som nepatrila medzi najatraktívnejšie dievčatá, čo sa prenieslo aj do neúspešných pokusov. Každú chvíľu som bola zahľadená do iného chlapca zo susednej triedy a tento krát som sa odhodlala už aj k vyznaniu týchto pocitov. Samozrejme som neuspela a moje predpubertálne srdiečko trpelo. Vydržala som dosť veľa neúspešných pokusov, no zakaždým to bolo horšie a horšie. Teraz to už nevidím ako tragédiu no v tých časoch mi to pripadalo ako koniec sveta.
V šestnástich rokoch ma konečne chlapec pozval na rande. Nebol to zrovna môj vysnívaný princ, ale súhlasila som. Už len pre ten pocit zdvihnutia sebavedomia. Napokon bola aj prvá pusa so strojčekom a toho chlapca som už nechcela nikdy vidieť, aké zvláštne. Postupne prišlo niekoľko rande, ale v 18tich rokoch bol mojím najdlhšie trvajúcim vzťahom jednomesačný. Až to napokon konečne prišlo, po dlhých útrapách a menších intrigách podarilo sa mi získať chlapca mojich snov. Konečne niekto po kom som skutočne túžila a bol môj. Veď v takom veku a po toľkých trapasoch bolo už načase.
Každý normálny človek by si pomyslel, že po toľkých, pokusoch, túžbach a nezmyselnom trápení budem sama bez seba radosťou a všetko bude ideálne. No práve vtedy sa to všetko začalo. A vlečie sa to so mnou doteraz. Možno si poviete, že nemám pevnú vôľu, avšak tú som už dokázala v mnohých iných veciach. Stále tomu nerozumiem, avšak nech robím čo robím, nejdem sa z toho začarovaného kruhu dostať.
Asi po pol roku veľmi šťastného a harmonického vzťahu prišlo niekoľko piatkových výletov do centra mesta. Popíjanie s kamarátmi, jedno s druhým, na každého pôsobí alkohol inak. Na mňa, bohužiaľ, odvtedy a vždy, pôsobí prílišne uvoľňujúco. Náhodou tam vtedy bol kamarát, ktorý sa mi dlhšiu dobu páčil a zvyšok hádam ani netreba písať. Samozrejme, sex som s ním nemala avšak vášnivé bozkávanie a všetko čo je na verejnosti v rámci slušnosti možné sa udialo. Na druhý deň som sa zobudila, ako inak, s bolesťou hlavy a výčitkami svedomia. Priateľovi som však nič nepovedala. No ako v správnom malom meste všetko sa mu dostalo do uší, vznikla hádka, odprosovanie a následné uzmierenie, no myslím že vtedy spravil chybu. A aj tí ďalší po ňom.
Vydržali sme spolu ešte tri roky, lenže náš vzťah vyzeral horšie ako talianske manželstvo. On keďže sa cítil ukrivdený vrátil mi neveru rovnakou mincou a nasledovalo znova to staré známe uzmierovanie. Za tri roky nášho vzťahu sa takáto situácia, či už z mojej alebo jeho strany udiala nespočetne krát, nechcem preháňať, ale možno aj 10 krát. Za tri roky vzťahu sme spolu nedokázali mať sex, pretože pre oboch by to bolo po prvý krát a vždy to nejako nešlo. Až prišlo moje pracovné leto v Taliansku, kde som prišla o panenstvo s mojím egoistickým kolegom z práce. Mala som toľko drzosti, že som s ním zoznámila ešte aj môjho priateľa, keď prišiel na návštevu. Doteraz nepochopím ako som bola schopná niečo také spraviť, napriek tvrdeniam mojej psychologičky, že to je v poriadku.
Po konci tohto vzťahu som si sľubovala ako sa idem polepšiť, no napriek tomu v ďalšom jeden a pol ročnom vzťahu sa všetko toto opakovalo. Stačil výjazd s kamarátkami do mesta, niekoľko pohárikov a už som mala na muške všetkých zaujímavých mužov v bare. Nehľadiac na to ako to priateľovi ubližuje. Ako sa tieto malé podvody, vo väčšine bez sexu len s nevinným „poriešením“ množili, výčitky svedomia pominuli a ostal len akýsi pocit prázdnoty. S priateľom som bola len kvôli pocitu istoty, že sa mám vždy ku komu vrátiť. A zábavkami v meste som si dokazovala, že ešte stále mám na to, aby som dokázala niekoho zbaliť.
Trocha zvláštna kompenzácia nízkeho sebavedomia, ktoré sa mi vždy podarilo zvýšiť len na krátky okamih. Alebo to môžem pripisovať genetickým predispozíciám zo strany môjho otca, ktorý sa po každej milenke pokorne vrátil domov prosiť o odpustenie? Bohužiaľ ho vždy aj dostal. No nechcem moju vinu zvaľovať na niekoho iného. Dokázala som držať drastické diety, prestať fajčiť zo dňa na deň. S týmto mojím problémom si však stále neviem poradiť, napriek tomu, že viem, aké je to nesprávne a ako to ľuďom okolo mňa ubližuje. Už mnohokrát som si povedala, že s tým idem skoncovať. Budem slušná, verná a dokonalá priateľka. Snáď s novým priateľom príde aj ten pocit, že takou byť dokážem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár