Všetko to tak vo mne búši.
Každý deň iný pocit mám,
Načo sa to tu vlastne hrám?
To čo ozaj cítim však dávno viem
Preto aj na túto otázku odpoviem.
Som stratená, bezcieľne blúdiaca v mori,
Kde všetko čoho sa dotknem razom zhorí.
A keď už si aj myslím, že našla som šťastie
Zas ďalšia a ďalšia pochybnosť vo mne rastie.
Tých čo ma chcú a milujú odmietam
A neustále v pochybnostiach sa zmietam.
Možno je tu niekto koho milujem dlhé roky,
A chcela by som podniknúť nejaké kroky.
No už dávno som pokazila to čo byť mohlo
Už neexistuje nič čo by s ním pohlo
Raz som ublížila a to sa ťažko hojí
A napriek tomu on vždy pri mne stojí
Teraz však už musím vídavať ho s inou
Len stále milujem ho, to je mojou vinou.
Nechcem byť tá čo šťastie bude mu kaziť,
Ale keď ja by som to s ním tiež chcela zažiť.
Keby som tak vedela čo spraviť mám preto,
Keď v ňom už takých citov ku mne nieto
Že veľmi po ňom túžim, no snáď vie to
Lebo tak ťažké je vysloviť slová tieto.
Môcť tak pre neho byť tou pravou
Bolo by pre mňa najlepšou správou.
No tieto chyby, ktoré opakujem stále
Mi potvrdzujú, že mám namále,
Aby som ho už úplne stratila
A na toto všetko doplatila.
Čo teda spraviť, stále len váham
Rozhodnutie urobiť sa zdráham
Mám konať či dať tomu čas?
Prečo neviem myseľ čítať občas?
Preto teraz prosím osud o radu
Smiem uvidieť tú rajskú záhradu?
Sľubujem, že sa z tých chýb už poučím
Za svoje dobré správanie sa zaručím
Pre to najvyššie dobro prinesiem obeť
a nikdy sa nebudem ohliadať naspäť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár