Zložila som lístok a obzerala sa okolo seba. Bolo to tu skoro plné. Asi populárna kaviareň, zamyslela som sa.
Prišiel čašník. Vysoký, pod čiernou košeľou mu bolo vidno ako sa mu pohybuje svalstvo, čierne vlasy vyčesané na kohúta, modro-sivé oči. Fešák. Vek som mu odhadla nad dvadsať rokov. Škoda. Keby je mladší, možno by som s ním začala aj flirtovať. Haha. Šibe mi. Ja neviem flirtovať. Či? Keďže som to neskúšala, tak to neviem.
„Tak čo to bude, dievčatá?“ opýtal sa.
„Horúca čokoláda so šľahačkou a marlenka,“ odpovedala som.
„Ja si dám horúcu čokoládu s maršmelov a palacinky. Ďakujem,“ povedala Tamara ostýchavo. Čašník sa na ňu usmial a odišiel. Tamara očervenela a sklonila hlavu s malým úsmevom. Až teraz som si všimla, že Tamara má na ofine a na pár spodných pramienkoch vlasov výrazne ružový melír.
„Waw, Tamara od kedy máš ten melír?“ spýtala som sa. „Strašne moc ti sekne.“
„Ďakujem. Mama ma dnes poslala ku kaderníčke, nech sa dám ostrihať. Ja som to využila a dala som si urobiť melír. Preto som aj chvíľu meškala,“ odpovedala.
„Vážne hodí sa ti. Myslím to naozaj úprimne,“ vážne som dodala.
„Ďakujem.“
Zastrčila si prameň vlasov za ucho. Všimla som si, že má tam nejakú nezvyčajnú náušnicu. Prizrela som sa bližšie a uvedomila som si, že tam má nádherný rozťahovák. Na tom istom uchu mala ešte ďalšie štyri dierky, v ktorých mala zapichnuté náušnice. Jedna bola hviezdička, druhá vysmiaty smajlík, ďalšia kocka a posledná len obyčajná čierna gulička.
„Tamara.“
„Čo sa deje?“ opýtala sa a začala sa obzerať.
„Ty máš v ušiach od kedy rozťahovák a štyri dierky?“ opýtala som sa ako blbec.
„Už dávno. Rozťahovák mám už od päťky na základke a dierky mi vznikli postupne v šestke a sedmičke. Viac dierok mám aj v druhom uchu...“
Ukázala mi aj druhé ucho. Mala tam päť alebo šesť dierok a v každej náušnicu.
„Pekne. Kto ti prepichuje uši?“ opýtala som sa. Vždy som chcela mať aj ja viac dierok v uchu.
„Ja sama. Bola som na takom náučnom stretnutí - ak sa to dá tak nazvať – kde jeden doktor, alebo kto to bol, nám hovoril o tom ako sa má správne a na ktorom mieste prepichnúť ucho, keďže tam máme veľa nervových zakončení. Tam som sa všetko dozvedela. Bolo tam aj dosť ľudí...“
„Išla si tam sama? Ty taký hambľoško?“
„No... nie, nešla som sama. Vtedy som mala priateľa.“
„ČO?!“ Skoro mi oči z jamôk vyleteli. „Ty si mala priateľa?“
Červeň jej stúpila do líc. Prikývla. „Bola som prváčka na našom gympli. Vtedy sa mi páčil jeden chalan. Bol druhák. Na pasovacom sme sa spoznali. Volá sa Dávid. Páčila som sa aj ja jemu a tak sme začali spolu chodiť. No a on išiel so mnou na to stretnutie.“
„Počkaj! Ty myslíš Dávida Beata?!“
„Áno,“ odvetila neisto.
„Si zo mňa robíš srandu? Veď on je najväčší úchyl na škole.“
„Ja viem. No, vtedy som to nevedela... Nevedela som, že už mal aj sex a že okrem mňa mal ešte dve ďalšie. Nevedela som o tom. Jednoducho som bola šťastná, že sa konečne niekomu páčim a má ma rád takú aká som. Ja...“ zasekla sa. Pozrela na mňa trochu nedôverčivo.
Čiernovlasý čašník nám doniesol našu objednávku. Trochu som si odkrojila z marlenky a vložila do úst. Prehltla som a prehovorila: „Tamara, ak sa chceš vyrozprávať, tak mne môžeš dôverovať. Nikomu nepoviem ani slovo. Ja nie som ako ostatné baby na škole. Som iná. Nikomu nič nepoviem. Stačí povedať. Môžeš mi dôverovať. Naozaj.“
Tamara na mňa pozrela a spustila: „ Ja som mu dôverovala. Chodili sme spolu dlho. Bozkávali sme, objímali, držali sme sa za ruky. Boli sme ako každý iný pár. Až na jednu výnimku. On bol ku mne až extra milý a na všetko sa ma pýtal. Pýtal sa na môj názor... a ja som mu dovoľovala skoro všetko. Nechala som ho nech ma obchytkáva a nech rukami mi ide, kde len chce. Všetky baby mi hovorili ako mu to môžem dovoliť a prečo mu to dovoľujem. Hovorili mi aby som sa s ním rozišla, lebo má okrem mňa ešte ďalšie. Bola sa som hlúpa, že som ich hneď na začiatku nepočúvala. Bola som zaslepená a hovorila som si, že mi ho závidia. Zožrala som mu každú vec. Hral sa predo mnou na anjelika, na úžasného chalana. Aj na to som mu naletela. Raz ma pozval ku sebe domov...“ dala si pauzu. Bolo vidno, že nie je zvyknutá veľa rozprávať. Dala som jej čas. No, keď neodpovedala opýtala som sa: „ Chceš mi to povedať? Ak nie tak to je v pohode...“
„Nie, chcem len...“
„Čo len?“ dopila som moju čokoládu a dojedla posledný kúsok marlenky.
„Nemohli by sme ísť niekde, kde je menej ľudí?“ opýtala sa a dojedla posledný kúsok sladkej palacinky a zapila ho svojou horúcou čokoládou.
„Jasné. Ak už nič nechceš. Pôjdem to zaplatiť.“
„Počkaj... Ja si za svoje zaplatím sama.“
„Nie. Nedovolím, aby si platila. Zaplatím ja, lebo som ťa pozvala.“
„Ale...“
„Nie.. žiadne ale. Vyrovnáme sa nejako inak.“ Žmurkla som na ňu. Len prikývla. Chúďa. Nemala proti mne šancu.
Zdvihla som ruku. Náš fešný čašník prišiel hneď. Ako keby len na to čakal.
„Poprosím vás o účet. Zaplatím.“
„Okej.“
Odbehol a vrátil sa nazad s účtom.
„Bude to 15,35 €,“ povedal a podal mi účet.
Okej. Cena sa celkom dá. Nepozrela som na účtenku, len som zaplatila, poďakovala, zobrala účtenku a odišli sme.
Von sme si to nasmerovali do parku. Keď som pozrela lepšie na účet, lebo sa mi to zdalo akosi lacno. Vypleštila som oči.
„Ten čašník nás opinkal,“ povedala som.
„Čo? Okradol nás?“ opýtala sa Tamara, kukla na účet.
„Práveže naopak dal nám zľavu.“
„Čo? Veď tu je 19,55 €.“
„Ale on povedal, že 15,35...“
„No a? Buď rada dal ti zľavu,“ povedala s úsmevom Tamara.
„Veď som,“ odvetila som s úsmevom.
Prechádzali sme sa po parku až nakoniec Tamara prehovorila: „Ja... pamätám sa ako keby to bolo včera.“
„Hm?“ nechápavo som sa na ňu pozrela, „Jáj... už viem, prepáč. Pokračuj.“
„Rozhodovala som sa, či za ním pôjdem... Nakoniec som sa však rozhodla, že za ním pôjdem... Keď som prišla k jeho domu svietilo sa len v jeho izbe. Tak som zazvonila. Chvíľu som čakala kým mi otvoril. Vo dverách stál David len v boxerkách. Nechápavo som na neho pozrela. On ma len vtiahol dnu, objal ma a pobozkal.
„Ahoj, princezná,“ pošepol mi do ucha.
„Ahoj,“ odzdravila som ho. Začal ma ťahať hore. Potom ma objal zozadu a pošepol mi do ucha: „ Choď do mojej izby hneď prídem.“ Prikývla som. Keď som vošla do jeho izby ostala som šokom zarazená vo dverách...“ odmlčala sa.
„Poďme si sadnúť tam na lavičku,“ ukázala som na jednu lavičku neďaleko nás. Prišli sme k nej a sadli si. Tamara pokračovala vo svojom rozprávaní.
„V jeho posteli ležali ešte dve baby a boli len v spodnej bielizni. Boli rovnako staré ako ja možno mali o rok viac, tak ako David. Tie baby na mňa pozreli trocha pohŕdavo, asi preto, že som vtedy vyzerala ináč. Vlasy mi padali po pás a nemala som taký push-up efekt ako teraz. No zároveň posmešne sa kukali na mňa. Nevedela som prečo. Postavili sme, prišli ku mne, chytili ma za zápästia a vtiahli ma do izby.
„Poď, Tamarka nestoj tam ako prikovaná,“ povedala jedna.
„Presne pridaj sa k nám,“ povedala druhá.
Obidve ma začali vyzliekať...
„Hej čo to robíte?“ opýtala som sa, vytrhala som sa im a začala cúvať ku dverám. Po ceste som si zobrala svoje vyzlečené tielko a obliekla si ho a zapla si kraťasy. Chrbtom som do niečoho – skôr do niekoho- nabúrala. Otočila som sa. David sa na mňa pozeral spýtavým pohľadom.
„Princezná, čo sa deje? Ublížili ti?“ opýtal sa a privinul si ma ku sebe. Ja... nebadateľne som prikývla.
„Dievčatá, že sa nehanbíte! Ublíž takému roztomilému stvoreniu,“ hovoril im. Rukou ma hladkal pod tielkom. A vtedy som si neuvedomila, že mi rozopol podprsenku. Ony sa len začali smiať a David po chvíli s nimi. Odtiahla som sa a pozrela na neho.
„Čo je tu také smiešne?“ opýtala som sa.
„Ty!“ odpovedala mi jedna.
David prešiel ku nim a chytil ich za zadky. Ony sa o neho opreli. Nechápala som tú situáciu dovtedy, pokým sa tie dve na neho nezavesili a nezačali ho bozkávať z oboch strán.
„Ty...“ začala som.
„Ja?“ opýtal sa David.
„Áno... Ty... Ty... Ty jeden idiotský bastard!“ Slzy som mala vtedy na kraji. Už viem o čo mu išlo, keď ma volal ku sebe. Chcel aby som vedela, že má okrem mňa ďalšie a neskôr mi doplo, že chcel mať sex so mnou aj s nimi. Vtedy som sa rozrevala otočila sa, otvorila dvere, ktoré David zavrel a vybehla som von s tej izby. Neuvedomila som si, že David vybehol za mnou. Pri vchodových dverách ma dostihol. Chytil ma za zápästie a otočil ma.
„Kam si myslíš, že ideš?“ opýtal sa milo, no ja som v tom hlase počula aj posmech.
„Preč odtiaľto! Preč od teba! Preč od tvojich pipiek!“ povedala som mu zvýšeným hlasom. Slzy mi tiekli po tvári.
„Hej. Neplač...“ povedal mi a chcel mi zotrieť slzy, no ja som sa mu vytrhla a odsotila mu ruky preč.
„Vypadni odo mňa. Ak si chceš namotávať dievčatá okolo prsta, tak tom to rob tak, aby sa do teba nezamilovali!“ Začala som na neho kričať.
„Počkaj...“
„Nie! Sklapni! Už nič nechcem počuť! Si len jeden úbohý úchylak! Nechápem ako som ti mohla veriť! Nechápem ako som sa do teba vôbec zamilovala!“ kričala som na neho. Potom som otvorila dvere a vybehla von. Ešte som za sebou zakričala: „Už ťa nikdy nechcem vidieť!“ A tak som ušla domov. Boli sme spolu pol roka. Dlho som plakala kvôli tomu. Celé dni. Raz, keď som si sadla za notebook som išla na svoj blog a tam som napísala celý príbeh čo sa mi stalo. Detská mi na to písali rôzne komentáre. No jeden ma zaujal najviac. Jedno dievča mi napísalo, aby som zovňajšok. Aby som zmenila účes alebo oblečenie a ták. Na to jej písali, že je to blbosť. No mne to pomohlo. Urobila som to. Zmenila som si účes... dala som sa ostrihať. Mala som vlasy po plecia. Po čase som mala aj nové oblečie. Úplne odlišné od môjho starého. No vlastne, to čo mám teraz na sebe, v takom štýle. Keď mi narástli vlasy dala som si urobiť tento účes. Kúpila som si krajšie tieto náušnice...“ ukázala si na ucho. „ Dala som si rozťahovák do ucha. A tak som sa po častiach zmenila. Začala som počúvať aj inú hudbu. Vždy som našla v nejakej pesničke kúsok seba. A tak som začala ten štýl počúvať čoraz častejšie. No a tak som sa úplne zmenila. Stalo sa zo mňa utiahnuté dievča, s ktorého si každý robí srandu. Dokonca som si všimla aj iných spolužiakov, o ktorých som vôbec nevedela, že sú na našej škole. Dokonca som si ani nevšimla, že na našej škole je zopár takých ako ja...“
„Neverila by si ale je ich dosť...“
„To áno, ale ja myslím, takých čo majú štýl ako ja.“
„Aha. A čo bolo potom. Našla si si niekoho iného?“
Sklonila hlavu. „Nie... Ale...“ nastalo ticho.
„Tamara... Ja... Je mi ľúto čo sa stalo medzi tebou a Beatom...“
„To je v pohode. Čo sa stalo, stalo sa. Už som sa s tým zmierila.“
Usmiala som sa na ňu. Ostalo medzi nami ticho. Akosi som sa započúvala do toho ticha, až som počula Tamarine myšlienky. Bolo to príšerné. Skoro som zamrela! Skoro ju ten debil znásilnil! Bože, chúďatko Tamara. Zrazu som si spomenula, keď povedala “ale“ pred tým než som jej skočila do reči.
„Počkaj! Pred chvíľou si povedala akési “ale“. Čo to bolo za “ale“?“ opýtala som sa.
„Čo? Aké “ale“?“ opýtala sa.
„Len sa nerob.... Ja som sa ťa pýtala, či si si našla niekoho iného a ty si povedala, že “nie... ale...“. čo to bolo za ale?“
„Ale... nič.“
„Nie čo to bolo za “ale“?“
„Ja...“ sklopila zrak.
„Čo?“ napätá som čakala, čo odpovie.
„Ja... nepovedala som ti všetko...“
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
antifunebracka
29. 8.augusta 2013 17:06
kebyze mas o 4 roky viac, tak poviem, ze to bolo strasne zbytocne ukecane, ale na 14 mas fakt dobry styl! ale hento jedlo podla bolo dost drahe aj keby stalo len 15€
Napíš svoj komentár