„Nie... ja... chcem ti to povedať,“ odpovedala hanblivo a skľúčene.
„Nie... Tamara ak nechceš nemusíš mi to hovoriť.“
„Ale ja chcem...“
Nechcela som to počúvať stačilo mi, keď som jej počula tie hrozné spomienky. Stačilo mi. Chudinka moja... Ja toho Beata zabijem! On to neprežije... Ale zas na druhej strane ak sa chce zdôveriť, tak by som jej to mala dovoliť. Ale nechcem jej ublížiť a vôbec dôveruje mi? Asi áno... Bohatstvo mne to šibe! Jasné, že mi dôveruje ináč by sa mi nechcela zdôveriť. Ah, ja som retard.
„Tamara... naozaj sa mi chceš zdôveriť? Ako viem udržať tajomstvo a zoberiem si ho zo sebou aj do hrobu, ale naozaj mi to chceš povedať?“
„Áno... Ja to už asi neudržím v sebe dlho. Chcem sa ti s tým zdôveriť. Chcem ti začať veriť. Chcem...“
Sadli sme si na lavičku a začala to zo seba sypať: „Ja... neutiekla som hneď... ostala som tam stáť ako obarená, až kým ma David neobjal okolo pása a pritisol ma o stenu a začal ma bozkávať. Bolo tak strašne slizké! Nikdy to také slizké nebolo ako vtedy. Začal ma vyzliekať. Dotýkal sa mojej odhalenej pokožky. Snažila som sa brániť, ale on bol silnejší! Zobral ma na ruky a hodil ma na posteľ ľahol si na mňa a začal ma zas bozkávať ale nielen na ústach ale aj na tele. Mala som na sebe už len podprsenku a nohavičky... keby tam neboli tie dve baby a neotiahli ho odo mňa, aby sa venoval aj im, tak by ma znásilnil!“
Tamara sa rozplakala ešte viac a tak som ju objala okolo pliec utešovala ju počkala kým sa trocha utíši. Nenútila som ju pokračovať... stačilo mi že som to videla v jej spomienkach.
„Keď tie baby ho odo mňa odtiahli,“ pokračovala Tamara a ja som ju neprerušovala. Len som ju pozorne počúvala aby som vedela ako mám zabiť Beata! „Postavila som sa na nohy a cestou ku dverám som si pozbierala veci. A dole schodmi som sa obliekla. Zvyšok už poznáš David ma dobehol a tak ďalej.“
A znova sa rozplakala. Bola som pri nej utešovala som ju a hovorila jej, že to bude dobré, že už sa jej to nestane. Keď sa utíšila a prestala plakať mala roztečený make-up a tak som vytiahla z vrecka džínsov vreckovky a podala jej ich.
Pomaly sa začalo stmievať a navyše oblohu pokryli dažďové mraky. Ešte chvíľu sme sedeli na lavičke.
„Poďme domov. Je neskoro a bude asi pršať,“ povedala som.
Prikývla. „Dobre poďme,“ povedala.
Postavila som sa a pomohla jej vstať. Vykročili sme von z parku. Išla som ju odprevadiť až domov. Po ceste nazad sme sa spoznali bližšie a dohodli sme sa že zajtra po ňu prídem do školy a že ju zoberiem na DH trať.
Boli sme už pri jej paneláku.
„Tak zajtra...“ povedala som a objala ju na rozlúčku.
„Tak zajtra,“ odvetila a objatie mi opätovala.
A stratila za v chodbe. Vybrala som sa do mesta keďže som si chcela kúpiť niečo na večeru a na zajtra do školy.
Bola som v meste a kukala som do výkladov. Na jeden obchodný dom bolo napojené potravinárstvo. Vošla som doň, prechádzala som sa po medzi regály a hľadala čo si dám na večeru a čo na desiatu. Na večeru som si vybrala vifonku a na desiatu štyri pizza rožky.
Bola som už pri pokladni, keď za mnou sa objavila Elizabet s jej kamarátkou Alissou. Rozprávali sa o nejakom tréningu. Len tak som sa započúvala do ich rozhovoru až som si neuvedomila že som na rade.
„Hej pohni si kostrou!“ povedala Alissa.
„Čo? Aha, sorry...“ povedala som a posunula som sa.
Zaplatila som a už som bola na ceste ku východu, keď ma zastavil Elizabetin hlas.
„Ahoj, ty si Laura, že?“ povedala s úsmevom.
„Áno... a ty si Elizabet,“ povedala som.
„Áno. Ty si dnes zachránila to dievča pred Sarah...“
„Hej a to dievča sa volá Tamara.“
„Ach, jasné, Tamara. Tak, no, počula som o tom ako si Sarah zabránila aby ublížila Tamare. A to čo si jej povedala tak som sa na tom smiala, keď mi to Tom hovoril.“
„Hej? Som rada, že vás to rozveselilo, ale teraz už musím ísť som hladná a doma musím ešte dať uloźiť spať moju sestričku, keďže maminka nie je toho schopná.“
Vyšla som von z dverí a Elizabet a Alissa ma nasledovali.
„Prečo? A oco ju nemôže?“ opýtala sa zvedavo Alissa.
„Hm... ocino už nežije,“ povedala som vyrovnane ale zároveň som bola trocha aj smutná.
„Ach, prepáč...“ povedala Alissa.
„To je v pohode ja som sa s tým už vyrovnala,“ povedala som a odišla. Doma som sa najedla, dala spať sestričku, pobalila sa do školy, išla som na umyť a hneď spať.
Ráno som sa zobudila, urobila raňajky, desiatu a išla som na bus. Pred školou som vystúpila a hneď som ju zbadala. Stála tam tak ako sme sa dohodli.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár