„Poď,“ povedala som Tamare.
„A kam?“ opýtala sa.
„S niekým ťa chcem zoznámiť.“
Prikývla a išla za mnou. Išli sme naproti Taylorovi, Elizabet a Alissi.
„Ahojte,“ pozdravila som ich. „Nevidím ťa deň, dva a ty si stihol zbaliť dve baby?“ začala som si doberať Taylora.
„Nie... A na moju obhajobu oni zbalili mňa a zobrali ma so sebou.“
„Aha.“
„Neboj, nepreberieme ti ho. Je to len náš tréner downhillu a chceli sme sa ho na pár vecí opýtať,“ povedala Alissa.
Hm... Alissa... hnedovlasá a hnedooká boxeristka so stredne vysokou postavou a silnými údermi. Nechcela by som od nej schytať päsťou. Je to milé dievča, správne v pohode, pokým ju nenaštvete.
Pozrela som na Taylora a vkĺzla mu do mysle: Fakt? Na pár vecí? Veď som bol pod paľbou otázok! A nie zameraných na downhill!
Ach, jaj... Taylor, Taylor. V mysli som nad tým krútila hlavou.
„Nie v pohode nechajte si ho. Nejaké dievča by sa mu zišlo, keďže jeho jediná láska je jeho bicykel,“ znova som ho podpichla.
„No, ty sa radšej neozývaj, moja milá!“ odvetil Taylor.
Vyplazila som mu jazyk a pozrela sa na baby.
„Takže vy idete jazdiť downhill?“ opýtala som sa ich.
„Noooo, hej... potrebujem sa dajak odreagovať,“ odvetila Elizabeth. „A Aliissa... nestačí, že sa snaží dostať na držku a to dobrovoľne, ale chce ešte aj zjazdovať, aby už fakt skončila v nemocnici.“
Elizabeth.... hnedovlasá modrooká rockerka... je fakt super baba. Je pohode a keď treba tak sa vie dobre odreagovať.
„Dobrovoľne nie! Bránim sa! A nechce skončiť v nemocnici,“ ohradila sa Alissa.
„Aha,“ prikyvovala som s úškrnom. „Takže zajtra sa vidíme na trati?“
„Tak, tak... Počkať! Ty jazdíš tiež?“
„To je hádam jasné!“ Žmurkla som na Elizabet.
„A ty, Tamara, jazdíš tiež?“ ozvala sa Alissa.
„Nie, nie, nie,“ krútila hlavou Tami.
„Prečo?“
„Lebo... ja vlastne neviem... Asi mi netreba adrenalín... a vlastne som to ešte ani neskúšala,“ rozmýšľala Tamara a mykla plecom.
„Tak čo keby si išla zajtra s nami?“ opýtala sa Elizabet.
„Oh, nie, nie, nie... Ja a zjazd na bicykli? To nejde dokopy.“
„Ále... no ták... Tami... Poď s nami... Tuto Taylor ťa zaškolí a môžeme v pohode jazdiť. A navyše bude sranda,“ prehovárala som ju.
„Ale... aj keby som chcela nemôžem...“ odpovie mi.
„Prečo?“ vyhŕkli sme všetci naraz.
„Lebo nemám bicykel, ani veci na to aby som mohla jazdiť,“ odvetila ako keby to nebolo dosť jasné.
Sprisahanecký úsmev sa mi hneď rozlial po tvári. Pozerala som sa na Taylora. On mi úsmev opätoval a spolu sme sa pozreli na Tamaru.
„Začínam sa vás dvoch báť!“ vyhlásila Tami.
„Nemusíš... Všetko bude ókej,“ pozrela som sa na ňu so sprisahaneckým úsmevom. „Takže... keby si mala veci potrebné na downhill tak by si zajtra išla s nami?“
„No... áno.“
„Takže...“ obrátila som sa ku Taylorovi. „ O koľkej zajtra môžeme prísť? Alebo ešte dnes?“
„Môžeme ísť aj hneď. Doma nemám nikoho. Môžeme jej hneď vyskúšať veci, aby sme mohli zajtra ísť na trať,“ povedal Taylor.
„Hej, a môžeme ísť s vami?“ opýtala sa Alissa.
„Jasné, bude sranda. Aspoň bude viac názorov na to ako jej to pristane a hlavne, v ktorom oblečku,“ uškrnula som sa na Alissu.
Potom som zas pohľadom pristála na Tami. Ostýchavo sa usmievala a zrak upierala do zeme.
„Fajn. Tak poďme!“ vyhlásila som a chytila Tamaru popod pazuchu. Taylor objal Alissu a Elizabet okolo pliec a dodal: „Poďte dievčence moje. Doma vám zodpoviem všetky vaše otázky.“
Baby sa zachichotali, aj keď neviem na čom.
U Taylora sme sa všetky (okrem Tamary) zvalili na jeho posteľ, kým on šiel do izby svojej sestry zobrať “pár“ vecí pre Tami, aby si ich skúsila Tamara. Keď som sa na ňu pozrela stála kúsok od postele a obzerala sa po izbe. Na stenách viseli rôzne plagáty so slávnymi DH-ďákmi a motorkármi, na stole bol bordel a v tom bordeli bol notebook, pri notebooku bol poloprázdny pohár s džúsom a pri stole bola opretá školská taška s taškou na DH veci, na posteli mu ležalo tričko (v ktorom pravdepodobne spáva), skriňa otvorená dokorán, takže bolo vidieť celý obsah, ktorý bol (ako inak) úplne rozbombovaný... no, skrátka, bordel, ktorý môže spôsobiť asi iba chalan... a ja, s úškrnom som si pomyslela.
Nechala som Alissu a Elizabet ležať na posteli a podišla som ku Tami.
„Pekná izba, že? I keď je tu poriadny bordel. Tá priateľka by sa mu fakt zišla,“ komentovala som.
„Áno, je to pekná izba.“
„Ach, keď si spomeniem koľko času som tu strávila s Taylorom a jeho sestrou,“ povzdychla som si. „Ach, ale to bolo kedysi... Jeho sestra si už ani pravdepodobne nepamätá, že dakedy zjazdovala.“
Tami sa na mňa nechápavo pozrela. Akurát keď som jej to chcela vysvetliť, prišiel Taylor s kopou (poriadne veľkou kopou) vecí, ktoré nosila kedysi jeho sestra a po rukách mal povešané prilby, ďalšie mal na hlave (dve) a okolo pása minimálne tri (držali mu na opasku len tak-tak)!
Tú kopu hodil na zem vedľa postele a vedľa kopy vecí rozložil prilby.
„Fajn... Tu to je,“ povedal.
„Fuuuu... Ak mám byť úprimná, Sally je jediný človek, o ktorom viem, že má takúto veľkú zbierka DH oblečenia,“ postavila som sa vedľa neho a potľapkala po chrbte. (Oh, a Sally je Taylorova o rok mladšia sestra).
„To je pravda. Škoda, že prestala jazdiť. Išlo jej to úžasne.“
„Hej, hej... to je pravda. Ale potom prišla láska a všetko sa pekne pokazilo a naše DH trio sa rozpadlo. Už sme len DH dou. No, nevadí. Teraz z nás určite bude viac než len trio,“ pozrela som sa na baby. „Pustime sa do toho!“
Zaškerila som sa na Tami.
„Prečo sa tak na mňa pozeráš?“ opýtala sa ma.
„Na...“ hodila som jej prvý kus, ktorý som vyhrabala v tej kope.
„Ale čo...“ začala Tamara.
„Nie žiadne námietky. Choď sa prezliecť.“
„Ale ja som chcela, že kde sa mám ísť prezliecť.“
„Aha.“ Poškrabala som sa po hlave.
„Keď vyjdeš z izby, oproti sú dvoje dverí. Tie napravo sú záchod a naľavo je kúpeľňa,“ odvetil bez najmenšieho záujmu Taylor.
Tamara vyšla z izby a o 5 minút sa vrátila. Na sebe mala krikľavo zelené oblečenie a s bielou potlačou čiar. Keď sa pomaly otáčala a bola k nám chrbtom, pribehla som ku nej, vyskočila jej na chrbát a nasadila jej prilbu na hlavu. Objala som ju okolo krku, aby som nespadla.
„Hej! Čo to stváraš?“ opýtala sa ma Tamara.
„Dávam ti prilbu na hlavu,“ uškrnula som sa.
„Prečo takým chrbtomlámajúcim spôsobom?“
„Lebo som debil.“ Zas som sa uškrnula. „Ale to už vieš.“
Pokrútila hlavou a otočila sa ku zvyšku. Ja som ešte stále bola na jej chrbte a uškŕňala som sa.
„Tak čo vy na to?“ opýtala sa Tamara a mňa držala, aby som nezletela a neocitla sa na zemi. Trocha som jej na hlave upravila prilbu a dala jej na ňu okuliare.
„Tak už zo mňa zlez!“ povedala Tamara a zhodila ma zo svojho chrbta.
Pristála som na zadku.
„Ach, prosím ťa... dievča po prvé tie vlasy si daj dnu do prilby a po druhé fuuuuuuuuuj!!! Prosím ťa okamžite si to daj dole, lebo sa asi povraciam!“ vyhlásila Elizabet.
„Oh, prosím vyškriabte mi niekto oči! Nemôžem sa na to pozerať, je to príšerné!! Dajte to preč, okamžite! Nenávidím neón a Tamare sa vôbec nehodí ani neón ani zelená!“ zakrývala si oči Alissa.
„Na... skús si toto,“ povedala Elizabet a hodila jej ďalšie oblečenia spolu z prilbou. „A vlasy si skry do prilby!“
Tami prikývla a odišla, za chvíľočku sa vrátila vo výrazne červenom oblečení s červenou prilbou na hlave. Ja som sa stihla rozvaliť na Taylorovej posteli, ktorá (len tak mimochodom) bola celá moja, lebo baby sedeli na zemi (ktorá bola zázračne čistá) a Taylor na stoličke (obkročmo a operadlom dopredu).
„Tak čo vy na to?“ opýtala sa Tamara, po tom čo vošla do izby a otočila sa o 360°.
„Hm... Dievča nie... rozhodne nie,“ ozvala sa prvá Alissa.
„Prečo?“ opýtala som sa.
„Je jej to okolo hrude moc úzke a okolo pása moc voľné.“
„Aha.“ Naklonila som hlavu na bok a obzerala si Tamaru. „A fakt! Máš pravdu.“
„Dobre tak si skús toto.“ Alissa s kopy vybrala ďalší oblek a prilbu.
Hodila to Tami, ktorá sa vyparila a znova objavila v nádherne tyrkysovom oblečku. Už sa neotočila len tam tak stála s prilbou v ruke.
„Tá prilba mi je malá,“ povedala.
„Fajn tak si skús toto.“ Hodila som jej ďalší kus.
„Aaaaah... To fakt?“ povedala to síce zúfalo, no po tvári sa jej rozlieval ten najšťastnejší úsmev, aký som kedy videla. Prečítala som jej myšlienky: Ach... konečne ma má niekto rad po nekonečne dlhom čase.
Usmiala som sa. Som šťastná, že je ona šťastná.
„Len pekne bež,“ povedala som jej.
Takto sme ju poslali prezliecť sa asi pätnásťkrát, až nakoniec do toho vošiel Taylor a vytiahol z kopy čierno-ružový oblečok a hodil jej ho aj s čiernou prilbou a okuliarmi s čiernou gumou so slovami: „Už mám toho plné zuby. Prosím obleč si toto, nech sa toto utrpenie skončí.“ A žmurkol na ňu.
Tami sa na neho usmiala a odišla sa prezliecť. Keď sa vrátila tak mi spadla sánka až po zem! Ako fakt vážne. Do izby vošla Tami v čierno-ružovom oblečení s rukavicami, ktoré boli čierne a mali ružovú potlač, ktorá vyzerala ako keby mala kovovú robotickú ruku. Čiary pokračovali hore predlaktím až ku plecu, kde sa to začalo rozširovať po trupe a potom išli smerom na nohy a tenisky, ktoré jej ako zázrakom sadli presne. Vyzerala v tom úplne super! Ako keby mala robotické telo a keď mala na hlave tú prilbu, tie ružové čiary sa jej tiahli aj na nej a vytvárali robotické uši a niektoré časti lebky, ktoré boli zložené a rôznych čipov a káblov a čiar.
„Wow!“ ozvala som sa ako prvá. „Dievča vyzeráš úžasne.“
„To je fakt super oblečko! A dokonale ti sekne,“ zahlásila Elizabet.
„A ja nenachádzam slov,“ povedala Alissa.
Aj keď som jej nevidela do tváre vedela som, že je šťastná a veľmi.
Pozrela som sa na Taylora a opýtala sa ho: „Ako si vedel, že toto jej bude dobré?“
„Pozriem a vidím nie? Toto oblečenie moja sestra nikdy na sebe nemala, lebo niečo jej nesedelo, ale aj tak si ho kúpila. A keď som sa pozrel na to čo všetko Tami nesedí a keď som si ju lepšie obzrel vedel som, že jej padne,“ odvetil.
Pokrútila som nad tým hlavou. Jednoducho mi to nešlo do hlavy ako vedel, že jej to sadne. Ale moc dlho som sa nad tým nezamýšľala.
Pribehla som ku Tami a chytila ju popod pazuchu.
„Teraz ideš so mnou. Viem presne, ktorý bicykel sa ti bude hodiť. Choď sa prezliecť a zober si tento obleček so sebou.“
Tamara sa išla prezliecť do svojho oblečenia. Ja som sa otočila ku Taylorovi a babám.
„Taylor mohol by si mi dať dajakú tašku, aby som mohla do nej dať Tamine veci?“ opýtala som sa.
„Mhm...“ zamrmlal Taylor.
„Ďakujem.“
Taylor mi doniesol igelitku a poriadne veľkú.
„Vďaka.“
Tamara prišla s vecami a ja som jej ukázala
dofúkať kolesá, natrieť retiazku a asi aj dotiahnuť brzdy a hlavne ho umyť.
„Je to totálka nový bicykel. Ešte na ňom nik nejazdil okrem skúšobnej jazdy. Zavolám Taylorovi či by po svojom randevú neprišiel a nepozrel sa naň. On
priestore, zaprataného všelijakými haraburdami. Zistila som, že mu treba
, aby ich dala do tašky. Dala ich tam, pozrela sa na baby a pozdravila ich.
„Takže my ideme ku mne. Majte sa tu pekne. A Taylor ty sa snaž ich tu nezneužiť.“ Nedalo mi nepodpichnúť ho.
S babami som sa rozlúčila kývnutím ruky a Taylor, ešte predtým ako som odišla, zahlásil: „Neboj sa. Aj keby som sa o niečo pokúsil, Alissa by ma hneď knockoutovala.“
Zasmiala som sa a odišla s Tamarou ku mne.
V garáži sme mali päť bicyklov. Jeden sestrin, druhý mamin, tretí a štvrtý môj a piaty patril kedysi Sally. Bol to novučičký bicykel, ktorý dostala na svoje štrnáste narodky, no o pár dní na to skončil v našej garáži, pretože Sally s tým (akoby povedal Čech) praštila. O 2-3 dni po svojich štrnástich. Čiže ten bicykel tu stojí pekné 2 roky. Je poznačený poriadnou vrstvou prachu. Nemá ani jeden škrabanec.
Podišla som k zaprášenému bicyklu a začala ho kontrolovať v slabo osvetlenom
v tom má väčšiu prax než ja,“ povedala som Tamare.
„Okej. Takže zajtra môžem ísť s vami jazdiť?“ opýtala sa.
„Presne tak. Taylor ťa zaškolí a potom pôjdeme na trať jazdiť. A keď ti to pôjde tak sa do teba pustím ja.“ Žmurkla som na ňu.
Neušlo mi ako si pomyslela: Začínam sa báť. Toto asi nebol najlepší nápad.
„Prečo všetci na mňa žmurkáte?“ opýtala sa.
„Len tak. Pre efekt.“ A znova som na ňu žmurkla.
„Tak s týmto už asi nič neurobím,“ povzdychla si Tamara.
„Tak, tak. Poďme, pustíme si dajaký super film.“
„Čo takto Sirota? Je to triler, to v pohode film.“
„Uhm... ale ja taký film bohužiaľ nemám. Ale našťastie existuje internet a online filmy.“
„Hehe... presne tak.“
„Takže ideme sa zašiť do mojej izby, ja zavolám Taylorovi, aby neskôr prišiel a ty zatiaľ pohľadáš ten film.“
„Okej.“
Tak sme išli do mojej izby. Ja som zavolala Taylorovi, Tamara našla ten film. Usalašili sme sa na mojej posteli, dali si notebook pred seba, pritúlili sa k sebe a pozerali.
Akurát sme si robili s Tami niečo pod zub, po dobrom filme, keď niekto zazvonil. S Tami sme sa na seba prekvapene pozreli a namierili sme si to ku vchodovým dverám celé zvedavé, že kto to je.
Keď som otvorila dvere, uškŕňal sa na mňa Taylor.
„To ti to tak dlho trvá vždy, alebo to robíš len keď mám prísť ja?“ podpichol ma na pozdrav Taylor.
„Ahoj, aj ja ťa mám rada,“ povedala som.
Prevrátil oči. A vošiel dnu. „Sme v kuchyni,“ povedala som mu. „Dáš si niečo?“
„Nie, vďaka. Jedol som doma s babami.“
„Aha.“
„Takže, kde je pacient?“
Dorobila som Tami sendvič a tá sa doňho s chuťou pustila. S úsmevom som pred ňu položila pohár a do neho naliala multivitamínoví džús. Bola som rada, že jej chutí jesť.
„V garáži,“ odvetila som. „Poď, ukážem ti kde.“
Taylor sa pobral za mnou do garáže.
„Takže, kde je?“
„Tu.“ Ukázala som na zaprášený bicykel opretý o stôl. „Nechám ťa tu s ním... Idem sa najesť, okej?“
„Hej, hej,“ hovoril Taylor už neprítomným hlasom.
Pustil sa hneď do roboty. Ja som sa vrátila do kuchyne akurát v tej chvíli, keď Tami si do úst dala posledný kúsok sendviča a zapila ho džúsom.
„Dáš si ešte?“ opýtala som sa jej s úsmevom.
„Nie, ďakujem.“ No jej žalúdok dosť hlasno zaprotestoval.
Nadvihla som obočie a začala robiť ďalšie. Ukladala som ich na tácku. Keď som dorobila posledný, tak som si vybrala pohár naliala doň džús a Tami som ho doliala.
„Tak fajn. Pustime sa do nich,“ vyhlásila som a načiahla sa po jeden.
Tami si zobrala tiež. Keď som urobila prvý hryz, do kuchyne vbehla moja sestrička. Zastala pozrela sa na pult ostrovčeku, rozžiarili sa jej oči a rozbehla si sadnúť vedľa mňa. Potom sa začala načahovať po sendvičoch. Jeden som jej podala, zobrala ďalší pohár a naliala aj jej džús.
„Ahoj, ako si sa dnes mala?“ opýtala som sa jej.
„Dobre. A ty?“
„Dobre.“
„Čo je to za dievča?“
„To je moja kamarátka Tamara.“ Prikývla.
„Chceš sa s ňou zoznámiť?“ Znova prikývla.„Takže, Erika toto je moja kamarátka Tamara a Tami toto je moja malá sestrička Erika.“
„Ahoj,“ usmiala sa Erika na Tami.
„Ahoj,“ odzdravila sa s úsmevom Tami.
Zjedli sme skoro všetky sendviče. Taylor prišiel do kuchyne o čosi neskôr a bol celý špinavý. Ruky aj tvár mal od oleja, ktorým natieral retiazku.
„Preboha! Taylor
čo si stváral? Opravoval auto alebo len prezeral bicykel.“
„Prečo sa pýtaš?“
„Choď sa pozrieť do zrkadla.“
Vykročil smerom ku kúpeľni, ale ten idiot ešte stihol prejsť popri mne a špinavou rukou mi prešiel po tvári. Takže aj ja som mala špinavú tvár.
„Ja ťa zabijem, Taylor!“ skríkla som a rozbehla sa za ním. Naháňala som ho po celom dome.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár