Fuck, chlapec ak nezastaneš tak ťa zmlátim ako... ako... to síce ešte neviem ale zmlátim ťa! hovorila som si v duchu.
„Haha, dievča snaž sa viac, ak ma chceš chytiť!“ zakričal a otvoril najbližšie dvere. Kúpeľňa. A si v pasci!
Keďže Taylor zabudol zamknúť dvere, vtrhla som dnu a zamkla. Keď som sa otočila, pozerala som sa na Taylora pri umývadle ako si vodou plní dlane.
„Taylor, ak ma tou vodou obleješ, tak chlapec zle skončíš!“ povedala som mu.
Sprisahanecky sa uškrnul a oblial ma. Fajn, ty si to chcel!
Pribehla som k umývadlu, zapchala ho štupľom a nechala nech do neho natečie čo najviac vody. Taylor stihol cúvnuť dozadu no ďaleko sa nedostal, keďže som ku nemu pribehla s vodou v dlaniach a obliala ho. Vrátila som sa k umývadlu, kde prišiel aj Taylor a začali sme sa vodou napustenou v umývadle oblievať.
Bola som mokrá skoro celá a keďže Taylor dokončí vždy to čo začne (hlavne, keď sa jedná o takéto bitky), tak priskočil ku sprche chytil ju a pustil naplno prúd vody, ktorý namieril na mňa.
„Taylor!!!“ zakričala som na plné pľúca.
On sa len smial. A smiala som sa aj ja. Chytila som sprchu do ruky a chcela som ju namieriť naňho a podarilo sa mi to no však len na chvíľu. Pretože sa to snažil zas otočiť na mňa čo sa mu nepodarilo a tak sa nám podarilo “osprchovať“ celú kúpeľňu. Plus seba. Zas sa mu podarilo namieriť to na mňa a zas na mňa prúdom útočila studená voda. Ale nakoniec sa mi podarilo Taylorovi vytrhnúť sprchu z rúk a namierila som to na neho. Začal cúvať a tvár si schovával za ruky. Chvíľu to vydržal ale potom...
„Dobre, dobre... Vzdávam sa! Vzdávam sa!!“ kričal so smiechom.
Zastavila som vodu odomkla dvere a víťazoslávne som sa usmiala na Taylora.
Poobzerala som sa okolo seba a keď som uvidela tú spúšť tak ma skoro vyrútilo.
„Mali by sme to tu oriadiť,“ povedala som.
„No, môžeš začať,“ odpovedal mi Taylor.
„Ak mi nepomôžeš... tak schytáš taký pekný kopanec do zadku...“ hovorila som mu.
„Ale, ale... nepreháňaj! Na to ma máš moc rada, aby si ma nakopala,“ vyplazil mi jazyk Taylor.
„Chceš to vidieť?“ Prikývol.
Pristúpila som k nemu a už-už som ho chcela kopnúť, keď do kúpeľne vošla Tami a Erika.
„Preboha!“ zhíkla Tami. „To čo ste tu stvárali?“
„Nooo... Taylor ma nestihol obliať na veľkú noc, tak si to teraz vynahradil a ja som mu to vrátila,“ odvetila som.
„Netrep! Na veľkú noc neodomykala a tak som ju ani nemohol obliať.... a toto no... bola jedna z našich úžasných živlovích bitiek...“ zasnívane sa pozrel hore. „Keď si spomeniem na našu prvú bitku. Koľko sme mali? Dvanásť?“
„Asi hej,“ odvetila som.
A potom Taylor spustil o našej prvej bitke: „Mali sme dvanásť a vtedy bolo riadne blato lebo hrozne pršalo. A Laura ma naháňala, lebo som čo si urobil... ani neviem čo... Potkol som sa a zletel som do blata. Laura sa mi začala smiať a tak som jej hodil blato na tričko, aj keď som chcel na tvár.... Potom sa naštvala a skočila vedľa mňa do blata a tak ma tým blatom ošpliechala, potom ho na mňa začala hádzať a ja zas na ňu... boli sme totálne celý od blata! A strašne sme sa smiali... to bola zábava... Alebo vtedy na tej opekačke... si pamätáš ako sme sa s tými obhorenými papekmi mlátili?“ opýtal sa ma Taylor.
„Jasné, že si to pamätám prečo by som nemala? Alebo tá bitka s fénmi!“
„Hej to bolo dobré! Potom som rehotol na tvojich strapatých vlasom.“
„Hej to nevedela som to rozčesať.“
„Vy dvaja ste prípad! A poriadny,“ smiala sa Tami.
„Vankúšová bitka,“ povedala Erika.
„Ach, no... to bolo super! Žiadny vankúš to neprežil a všade bolo perie.“
Taylor zrazu vybuchol do smiechu. Chytal sa za brucho a nevedel sa nadýchnuť. „Taylor, je ti dobre?“ opýtala sa Tami, usmievala sa a zadržiavala smiech.
Taylor sa zrazu začal váľať po zemi. Chcel čosi povedať, ale nedokázal to, len sa smial.
Tak som sa mu votrela do mysle. Zistila som, že sa smeje na tom ako som sa raz vyrúbala na korčuliach. Bolo to vtedy, keď sme išli ku starej mame a ja už mala na korčuliach vyšúchanú brzdu. A keď sme sa od nej vracali, akurát vtedy išlo auto a ja som nemala ani šajnu ako zastavím, aby som podeň nepadla. Nohami som sa snažila dajak s nohami šachovať a tak som na vysypala na cestu. Moj zadok to schytal. Začala som sa smiať a Taylor tiež... Ja som si tam ľahla aj na cestu a smiala som sa. To fakt môžem urobiť len
ja... Taylor a ja sme sa na tom smiali ešte dlho...
Keď som si na to spomenula vybuchla som do hrozného smiechu... Ten pád bol fakt vtipný. S Taylorom sme sa smiali ako blázni a Tami sa na nás nechápavo pozerala. Pozrela som sa na jej nechápavý face a potom aj na Erikin a vybuchla som ešte väčšieho smiechu. Ja viem, ja a Taylor sme dvaja idioti, ktorý sa našli.
„Fajn. Budem úprimná. Vám to dobre straší vo veži,“ ozvala sa Tamara. „Však, Erika?“
„Uhm,“ prikývla.
Tamara sa pozrela na Eriku.
„Ideme sa ešte najesť?“ opýtala sa Eriky Tamara.
„Mhm...“ zas prikývla a chytila Tamaru za ruku.
Spolu išli dole do kuchyne.
My sme ešte stále s Taylorom neovládli svoj výbuch smiechu. Fajn, Laura upokoj sa, upokoj sa Lauri, hovorila som si v duchu. Fakt pomaly som sa ukojila.
Ležala som hlavou vedľa Taylorovej.
„Ach,“ vzdychla som si.
„Čo?“ opýtal sa ma Taylor, ktorý sa už len chechtal.
„Takto som sa nasmiala ešte nikdy,“ vyhlásila som.
„Ani ja.“
Usmievala som sa na strop. Zrazu som pocítila chlad na celom tele. Nabehli mi zimomriavky. Striaslo ma. Spomenula som si na to, že som celá mokrá
a kúpeľňa je zatopená.
„Fajn, stávaj. Ideme tu urobiť poriadok. A vyžmýkať celú kúpeľňu.“
Uchechtol sa, ale neodporoval a vstal. Pomohol mi postaviť sa. Pustili sme sa do upratovania kúpeľne. Potom som mu požičala jednu starého otca košeľu (ja som vedela, že sa mi na niečo zídu). Ale gate boli trocha problém.
Zišli sme dole. Taylorovi som predsa, len našla dajaké nohavice. V obývačke som zbadala ako Erika pozerá televízor a Tami si prezerá DVD-čka s rozprávkami.
„Tak čo keby sme si pozreli Dobu ľadovú 4?“ opýtala sa Tami Eriky.
„Nie,“ pokrútila hlavou Erika.
„Tak fajn pozrieme si to čo vyberiem ja dobre?“
„Dobre.“
Tami vytiahla DVD z obalu, zapla DVD prehrávač, vložila doň DVD a pustila rozprávku.
Sadla som si vedľa sestry, Taylor sa rozvalil na fotelke a Tami si prisadla z druhej strany ku Tami. Potom sme pozerali rozprávku.
„Ach, ja to asi nezvládnem!“ vyhlásila Tamara, ani nie po piatich minútach Taylorovho vysvetľovania.
„Ale hej!“ povedal Taylor.
„Ale nie! Už teraz neviem o čom to tu trepeš...“
„Ale to hádam nie. Teba, aby človek učil v praxi.“
„Noooo... hej!“ povedala Tamara s malým úsmevom.
„Fajn. Tak ti len vysvetlím čo máš robiť na trati aby si si neublížila, okej?“
„Okej.“
Taylor jej vysvetlil, čo ma robiť na trati v rôznych prípadoch. A potom použil hlášku s Pacho hybského zbojíka: „Ná kóné!!“
My sme sa po ňom pozreli či mu neprepína a ja taká: „Kone nemáme!“
A Talor mi na to: „Tak utekajme....“
A zasmial sa a ja s ním.
Potom Taylor normálne povedal: „Tak ľudia poďme na trať.“
Všetci sme vysadli na bicykle a potom sme sa vybrali na DH trať. Taylor povedal, že mám ísť prvá a tak som šla a on išiel hneď za Tamarou aby jej pomohol keby sa niečo stalo.
„Tami, si pán!“ vyhlásila som, keď sme sedeli na našom obvyklom mieste v Storybooku. Hoci sme boli spotený a špinavý nechali nás tam. A navyše sme boli moc aleže moc hladný. Zjazdovať v kuse tri hodiny dá poriadne človeku zabrať.
„Prečo?“ opýtala sa s pohľadom upreným na stôl a bola akási nervózna alebo skôr ostýchavá. Hlas mala tak trochu neprítomný.
„Pretože ja keď som mala svoje prvé jazdy, tak to skončilo zlomenou rukou. A ty si s toho vyviazla len so škrabancami.“
„Aha,“ povedala ešte neprítomnejšie a pohľadom blúdila po menu.
Chvíľu som ju pozorovala a zbadala som, že jej pohľad zablúdil k barovému pultu, kde stál On. Aha! Takže pre neho sa Tamara správa tak obzvlášť hanblivo, povedala som si v duchu. Zdvihla som ruku na znamenie, že si chceme objednať.
A tak prišiel Sven a spýtal sa: „Čo to bude?“
„Hm... dám si palacinky a horúcu čokoládu,“ vyhlásila som, len čo som očkom pozrela do menu aj keď som presne vedela čo si dám.
„Ja si dám veľkú porciu hranolčekov a päť deci kofoli,“ povedal Taylor.
Po ňom si objednali všetci ostatný. Až na Tamaru.
„Tami ty si nič nedáš?“ opýtala som sa jej.
„Ja... no...“ zakoktávala sa.
Pohľadom blúdila po menu ale pri tom si nič neobjednala. Už ma to štvalo a tak som jej vliezla do myšlienok: Do čerta! Dievča prečo sa správaš ako idiot? Objednaj si niečo... čokoládu so šľahačkou. Nie nechcem vyzerať ako sladkožrút.... Hmm... tak si daj kofulu... ale koľko? Hm... žeby som si dala zas čínu? Och, Tamara okamžite už niečo povedz!
„Ja...“ znova sa zadrhla.
Musela som jej pomôcť a tak som povedala na miesto nej: „Jednu čokoládu so šľahačkou a čínu tu to pre Tamaru.“
Sven si to zapísal a odišiel. Tami sa na mňa pozrela s ďakovným pohľadom. Len som na ňu žmurkla a zapojila sa do konverzácie.
Tami bola akási tichá, až moc tichá. Občas, keď sa jej niekto, asi piatykrát, opýtal to isté tak zareagovala ináč bola ticho.
O dvadsať minút nám prišla objednávka. Každý sme si zobrali svoje a začali sme jesť... Tami však nedostala nič a navyše naše jedlo nám nedoniesol Sven, ale niekto iný. Čudovala som sa prečo... No potom som videla ako Sven k nám ide s táckou a na nej má objednávku pre Tami. Pozerala som sa na neho ako na idiota. A neuvedomila som si pohľad akým sa na seba tí dvaja pozreli, keď jej Sven položil jedlo na stôl.
No, Elizabet a Tomovi neuniklo nič... Tami bola červená, keď Sven odchádzal a jedlo do seba dávala pomaly, až mi nedalo nepodpichnúť ju.
„Tami jedz to rýchlejšie, lebo ak to nezješ ty, ono to zje teba.“
Len sa ma mňa usmiala a jedla ďalej. Dobre musím uznať, že Tamara je prvý človek, ktorého poznám, ktorý si vie tak moc vychutnať jedlo ako ona.
Zjedla som a žalúdok mi pekne nahlas zaškvŕkal. Detská sa rozosmiali a ja som povedala: „Neviem ako vy, ale ja si idem ešte objednať veľkú porciu špagiet.“
Vstala som a išla som ku barovému pultu. Tam ma zbadal hneď Sven a postavil sa predo mňa za barovím pultom.
„Ahoj,“ usmiala som sa na neho.
„Ahoj,“ úsmev mi opätoval.
„Môžem si ešte objednať?“
„Jasné. Čo to bude?“ opýtal sa veselo.
„Veľká porcia špagiet so syrovou omáčkou.“
„Okej.“
„Ďakujem.“
Usmial sa a odišiel do kuchyne a ja som odišla ku stolu, kde bola zábava v plnom prúde. Sadla som si na svoje miesto (čiže medzi Tamaru a Taylora) a začala debatovať s nimi. Ani by som si nebola všimla, kedy Tamara odišla na WC, keby Elizabet neutíšila našu roztatárenú spoločnosť.
„Hej detská,“ povedala a naklonila sa k nám, aby sme ju počuli keď bude šepkať. „Všimli ste si ako Tamara a Sven po sebe pozerajú a aká je Tamara hanblivá, keď je tu?“
„Jasné že všimli...“ povedal Taylor.
„A dnes, keď Sven priniesol Tami tú jej objednávku...“
„Ach, to bolo fakt zlaté,“ povedala zasnene Alissa.
„Podľa mňa sú tí dvaja do seba zaľúbený!“ vyhlásil Tom.
„Hej... Tom má pravdu. Tami mi hovorila o tom, že sa so Svenom poznajú už od malička.“ Dobre klamala som nehovorila mi, že sa poznajú od malička vydedukovala som to z jej myšlienok.
„Hm... tak to nám to predsa len uľahčí,“ povedala Elizabet.
„Čo nám to uľahčí?“ zvedavo som sa opýtala.
„Mám plán a dúfam že mi s tým pomôžete.“
„Jasné!“ vyhlásili sme a stíchli, lebo prišiel Sven s mojou objednávkou špagety.
Pustila som sa do nich a počúvala som Elizabetin plán.
„Všetkým je to jasné?“
„Áno,“ povedali sme naraz.
„Okej.“
Prišla Tamara a sadla si naspäť ku svojmu jedlu. No... ku čokoláde. Alissa sa zrazu postavila a išla zaSvenom. A náš plán sa začal.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár