Ale nie až také "waw" to nie je.Teda aspoň ja sa tak necítim.Viacej vecí sa zmení, no ja budem stále tá istá.A je jedno či 17 alebo 18 ročná.
Ale v podstate sa teším.Júúúchuchú! Budem mať 18! Keď som mala nejakých tých 12, tak strašne som si priala, aby som už konečne mala 18.Aby som si konečne mohla robiť, čo chcem, aby mi už nik nerozkazoval, aby som si život žila tak ako sama chcem.A teraz to prišlo.o pár minút budem plnoletá.Už budem mocť bez problémov kúpiť tatinovi k narodkám flašu.Už nebudem mať stresy, či odo mna pred discou opať nevypýtajú občiansky.Už nehrozí , že by maz večerného záťahu priviezli domov policajti a tým by som sklamala rodičov.Nie! Už nič z toho! No viete čo? Tým to stráca svoje čaro.Ten strach z odhalenia, to čo každého z nás zvykne hnať dopredu.
Teraz to znie akoby som sa ani netešila , že tá 18-tka je konečne tu.No ja sa tešííím! ! ! ! Moc a moc.Len som realistka a nič veľkého neočakávam.Ráno sa zobudím a budem sa cítiť tak isto ako dnes ráno(teda pevne verím, že už bez tej bolesti krku slight_smile:.Akurát že už budem hrdo každému ukazovať občiansky a v duchu si spievať:
, , Hurá už mám osemnásť , vykríkla si od radosti
podarilo sa ti prekročiť hranicu dospelosti.
Na duši príjemný pocit, keď je človek plnoletý,
s kľudom môžeš chlastať alkohol a fajčiť cigarety.
Byť za všetko zodpovedná, stať sa ženou, byť dospelá
od malička si to chcela, to si chcela, to si chcela.
Možno, že sa nenazdáš a bude z teba koza stará,
a tak preto iba dodám ricom, picom, hip, hip, hurá ! "
Takže tak...pomaly je čas...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
delfi
19. 8.augusta 2009 23:21
...tak začni odratávať... všetko naj!!
Napíš svoj komentár