Prvá rana pod pás prišla hned na druhý den.Vraj tu nie je žiadna disca!!!!WHAT?!?A čo tu mám akože ja-PARTY ANIMAL robiť?Kostol a škola vraj občas organizuju tance.Jéééj tak to ste ma potešili.Minimálne tým kostolom
Keď už je reč o kostole,na chvilu sa pri tejto téme zastavím.Nebojte sa nejdem citovať Bibliu ani nič podobného.Som kresťanka,z čoho vyplýva,že každú nedeľu,aj ked nie príliš nadšene,na Slovensku vstavam skorej a jednu hodinku si posedím,povňčšine však bohužial postojím,v kostole.Avšak Idaho Falls je na tom trošičku inak.Drvivá väčšina obyvateľov sú mormóni.Ano,ani ja som to predtým ešte nikdy nepočula.A spájalo s ami to s tými ludmi,čo žiju dalej od civilizácie a nepoužívaju elektrické zariadenia a podobne.Vdakabohu som sa mýlila.Mormoni su skoror uplne rovnakí ako katolíci.Až na to že v kostole si miesto jednej hodinky,potrpím 3.Omša začína o jednej a ked vám poviem že predtým nezvykneme obedovať tak si viete predstaviť tie krásne zvuky,čo moje bruško vydáva o 4
Na kostol sa naväzuje daľšia vec,s ktorou by som vás chcela oboznámiť.Nebudem vysvetlovať suvislosti a akým zázrakom som sa dostala až sem ale-IDAHČANIA mi občas pripomínaju Eskimákov.Nikdy nenosia silonky,väčšina z nich ani nemá doma v skrini zimnú bundu,do školy vačšinou zbehnú v žabkách a v najväčších mrazoch sa rozhodnú vytiahnuť mikiny ale ani v tomto prípade si ich nezapnú.Na tomto by nebolo nič nezvyčajné,keby som bývala v oblasti slnečnej Floridy.Ale nie.Ja bývam hned pod Kanadou,v mesťečku obkolesenom horami,permanentne nám tu sneží a najteplejšie tuším bolo ked sme minule mali "až" -3 °C.Som jediná ,ktorej príde divne brodiť sa snehom k autobusu v žabkách, popritom majú vaše nohy modrastý nádych,vaše zuby drkocú ostošesť,ale vy si ani za svet nezapnete mikinu kuk krku?!?predpokladám,že nie.Pravé toto je bodový zlom prečo som ešte dokonale nezapadla.Ešte stále nedokážem vytiahnuť moje žabky a s úsmevom sa v nich vydať na prechádzku.
Keď už sme pri tej prechádzke,to je ďalšia vec,ktorá sa mi zdá neuskutočnitelná.Prečo?Z domu sa väčšinou dostávam len v aute a to donho nasadnem priamo v garáži.V poslednej dobe som sa však rozhodla že si na bus ráno odkráčam pešo.A tu prichádzame k problému."Autobusová zastávka" je na rohu mojej ulice.Lenže nie je to zastávka na aku sme na Slovensku zvyknutý.V preklade nie je tam žiadna zastávka ani nič.Ráno mi tam postojí žltý autobus a o 4 ma tam vyhodí.A to je prosím "všekerá" doprava v meste.V jednoduchosti povedané,Idaho nemá verejnú dopravua z toho vyplýva,že ak nevlastníte auto alebo prinajmenšom vodičák,je to ako by ste mali domáce väzenie.Nikam sa nedostanete nakolko mesto je sice rozlohovo obrovské,ale ľudia žijú v oblastiach od centra mesta.čiže ak by som velice chcela,pešo sa dostanem akurát po konec oblasti v ktorej bývam a potom zbadám veliké pole.
Ako sa tak spätne pozerám vyzerá to,že sa tu len sťažujem a ,že sa mi tu nepáči.Opak je však pravdou.Ľudia sú tu veľmi milí,predavačka v obchode s oblečením so mnou len tak 10 minut kecala o maličkostiach,ludia majú ča sna chvílu sa pozastaviť a povedať vám že dnes v tom tričku vyzeráte naozaj rozkošne,že účes sa vám naozaj vydaril,že majú chuť ukradnúť vám vaše štýlové topánky a tot robí moj deň krajším.Určite radšej chodím do školy tu ako na Slovensku.Každý učiteľ,ked ma stretne na chodbe sa zastaví,spýta ako sa mám,zaželá pekný víkend alebo sa minimálne aspon milo usmeje.Priznávam,občas nadavam ,že ma to už nebaví,ked na každej hodine píšem nejaký quiz či test,ale vlastne tam ani nejde o vedomosti ale to ako dokážeš využiť knihu a rýchlo v nej nájsť to čo potrebuješ a podobne.Učitelia sú tu ochotní,hocikedy ti pomôcť a vždy ti pripomenú že v prípade potreby,sú tu vždy už hodinu pred vyučovaní."Tety sekretárky" su ohromne sympatické ženské.Hocikedy ked prídem do "offisu" chcu vedieť ako som pokročila,či sa mi darí,či som vybavila čo som potrebovala,ako som pokročila s odovzdávaním fotiek na hodinu,či mi s niečím netreba pomôcť a nezabudnú pripomenúť nech ich opäť prídem čoskoro pozrieť a pokecať.
Ďalším rozdielom je strava.Na obedy chodím s mojou austrálskou kamoškou Jess.Máme spolu "dramu",čo je druhá hodina a po nej nasleduje obed(najvyšší čas .Po ceste do cafeterie sa je súčasťou nášho každo-A-denného rozhovoru dvojhlasný monológ izza? PIZZA!!! A tak máme každý den na obed pizzu nakolko nechceme riskovať nič iné
Keď som už zabrdla do rozvrhu tak vám len v skratke napíšem ako to u mna v škoel prebieha.Dni sa mi delia na dva bloky a to A dni a B dni.Každý deň mám 4 hodiny ktoré trvajú 87 minút,škola mi začína o 8:49 a končí 15:28.Počas A dní je sa môj deň začína ALGEBROU 2,pokračuje DRAMA-diavadlo,zaslúžený obed a potom už len DIGITAL PHOTOGRAPHY a moj nie príliš obľúbený,ale bohužial nanutený predmet-PHYSICS.V B dni začínam s BIOLOGY(tu mám uplne perfektného učitela),WORLD HISTORY a po obede pokračujem s FRENCH a ENGLISH 11(nakoľko som Junior).Na angličtine mám tiež šťastie na učiteľku,ochotne rada pomože a samozrejme nespočetne veľakrát pochváli.A ak jej poviete,že ste s projektomo trochu pozadu a obávate sa,že to nestihnete odovzdať načas.Povie Vám nech sa netrápite a skúsite to odovzdať o hodinu neskôr(čím získavate 2 dni k dobru).Celkovo mám v škole super učiteľov.Škoda,že takýchto na Slovensku neobjavíme.
Chystala som sa už tento článok ukončiť ale napadli ma posledné detajli.Americké rodiny majú v priemere 5 detí.98% obyvatelov Idaha vlastní jeep či van.A nielen jeden.Idahčania sa nezvyknú stravovať v "mekáčoch",keď už,tak v normálnych reštikách.A ešte nespočetne vela detajlov,ale to by už bolo fakt na dlho.Ak ste sa niekto dopracovali až sem-ku koncu,tak vám blahoželám.A ospravedlňujem sa...neplánovala som sa takto rozpísať...ale čo už...nedalo mi spomenúť jednu vec a inú vynechať
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
macicka15516
9. 3.marca 2009 20:17
co by som ja dala za to ze by som bola v amerike...viez ze by som to mozno nezvladla ale strasne ma fascinuje zivot v amerike a cudzine kde pocujes vsade ccudzi jazyk a nic co najdes doma
Napíš svoj komentár