Postrehy zo života alebo ako to vnímajú malé deti :-)

Premýšľala som, že by som aj napísala nejaký ten blog...ibaže o čom? Medzitým som si prezerala nedávno stiahnuté fotky z foťáka a narazila na fotky zo svadby mamininej kolegyne-mojej kamošky Nebudem však písať o nej, ani o jej nastávajúcom(teraz už manželovi), ani o tom aká to bola svadba.Poviem Vám o hosťoch.No nebudú to ohováračky, ale postrehy.A taktiež to nebudú len takí hostia, ale tí najzaujímavejší.Najväčšie herečky...moje malé lásky- 6 ročné Mirka a Karinka & 1, 5 ročná Bianka.

Prečo práve o nich? Pretože keby nebolo ich, neľutovala by som každú sekundu, že som dlhšie nehľadala tú "waterproof maskaru".Taktiež by ma tak neboleli rebrá od toľkého smiechu.Nemusela by som každú chvíľku chodiť von na vzduch "nalapať" trochu čerstvého vzduchu po vyčerpávajúcom tanci s nimi.Neželala by som si , aby som aj ja trochu zostarla, našla si priateľa, vydala sa a aby mi po dome behali takéto malé potvorky. A hlavne, nepotvrdilo by sa mi opäť, že deti si nekladú servítku pred ústa.A v tom je ich čaro!

Celé sa to začalo pred kostolom počas gratulácií.Malá Mirka gratulovala neveste:, , A gratulujem ti k tvojej PRVEJ(! ! ! ) svadbe." Žeby to zlaté dievčatko prekuklo niečo, čo sme my ostatní nezaregistrovali? Veď uvidíme.(Avšak pevne verím, že im to vyjde.)

V autobuse, ktorý nás viezol na hostinu, sedeli kočky blízko mňa.Za nimi sedela malá Bianka aj s maminou.To dievčatko bolo také rozkošné, "spievalo", smialo sa, ale akonáhle som vytiahla "fotiak", sadlo si a zamračilo sa. Mirka a Karin sa s ňou hrali, keď v tom sa moja mamina spýtala Mirušky:, , Čo Miruš, aj vy si také kúpite? " Mirka na ňu hodila pohľad typu "ACH BOŽE" a velice jednoducho to mojej mamine vysvetlila. , , NIE...detičky sa predsa nekupujú." V tom sa do tohto rozhovoru zamiešala aj Karin., , Moja maminka a tatinko sa už nesmú bozkávať, lebo budeme mať ďalšiu sestričku." Takže vážení čitatelia, dávajte si pozor a NEBOZKÁVAJTE sa...hrozí Vám totiž otehotnenie.Teda iba ženskej polovičke osadenstva

Keď som sa konečne dosmiala, zachytila som už len stred ich rozhovoru.Mirka práve rozprávala Karin o tom, že ona keď bola ešte , citujem, mladá(podotýkam, že obe dievčatá majú 6 rokov), tak sa už vedela všetkým pozdraviť.A že keď mala ONA tri roky(a na to si veľmi dobre pamätá) "to boli časy, nie ako tie dnešné dievčatá".A teraz mi povedzte, kam na takéto reči tie deti chodia? ! ? Majú to jedine od nás.

Takýchto hlášok mali počas celého večera ešte veľa, no zakaždým ma len presvedčili o tom, že deti sú tie najúprimnejšie stvorenia a na nič sa pred Vami nehrajú.Veď myslíte, že inak by Karin počas dôležitého rozhovoru o základnej škole s Mirkou, so mnou a mojou sestrou len tak zahlásila:, , Dievčatá, práve som si prdla."

Úprimnosť nadovšetko.

 Skutočný príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu