Zvyšok dňa škole sa dal prežiť medzi štyrmi stenami, nevyvetraním vzduchom a pálivými lúčmi slnka len ťažko. Keď som sa pozrela na mojich spoluväzňov, všetci sa ovievali nejakými papiermi alebo zošitmi. Zostávalo už len pár minút do konca hodiny a moje oči už boli takmer privreté. Stále som mala v hlave toho záhadného chlapa, a samozrejme, moje myšlienky často zablúdili aj ku Kristiánovi. Ktovie či to srdce vyšité s našimi menami, ktoré som mu kúpila v taliansku ešte má. stále ma pochmúrne myšlienky pohlcovali hlbšie a hlbšie. Konečne očakávaný zvuk, ktorý nás všetkých oslobodil od nekonečného rozprávania našeho profesora. Z tašky som si vytiahla slnečné okuliare a iPod do uší, zbalila som si učebnice a vykročila som z lavice. došla som však iba po katedru, kde ma jemným mávnutím zastavil učiteľ.
- Melánia, musíme sa porozprávať.
- Áno? stalo sa niečo?
- Tvoja aktivita na hodinách je nulová. Tak isto, ako tvoj prospech a celá tvoja snaha po celý rok. Zobuď sa, máš len pár dní do konca, tak aspoň teraz prejav trochu záujmu.
Hľadel na mňa s obrovskou prosbou v očiach, pretože on miluje každého študenta, a snaží sa mu veľmi pomôcť. preto som si cenila to, že to nevytiahol pred celou triedou, ale zavolal si ma osobne.
- Ale pán profesor..
- Dosť bolo rečí Mel, musíš jednoducho zapnúť. Rozprával som s mojimi kolegami o žiakoch ako si ty, a presvedčil som ich, aby ste si napísali krátky test.

- Chcete mi tým povedať, že som zlá študentka ?
-Mel, pokiaľ to nevidíš sama, ja ti to vysvetliť neviem. Si pekné a múdre dievča, a viem že tvojou záľubou určite prestali byť barbie hračky v desiatich rokoch. A preto ti chcem len ukázať, že ty si inteligentná, ale musíš len chcieť. Nezaraďujem ťa medzi zlých študentov, iba ťa chcem upozorniť a pripraviť na ďalší ročník. Mel, ak sa nezačneš trochu učiť, bude to pre teba hotové peklo.
Pozrela som sa do jeho očí. Niečo z nich žiarilo. niečo čo sa nedá opísať ale bola tam hlavne úprimnosť a záujem o moju osobu.

- Sľubujem že to skúsim.
Prikývol hlavou a behom pár minút mi zmizol z dohľadu. Takže teraz sa mi definitívne splietol školský život s tým normálnym. Vlastne, to nieje ani normálny život, ale boj.

Keď som dorazila domou, videla som čierny mercedes parkovať pred našim domom. Žeby návšteva ? v túto poobednú hodinu?
Nestihla som sa ešte ani priblížiť bližšie a započula som ten hrozný konský zmiech mojej sesternice Laury. Áno, určite prišla s novými šatami od Dolce Gabbana, a samozrejme s taškou od Louis Vuitton. Ako neznášam povrchných a namyslených ľudí, a práve ja musím mať takého človeka v rodine. Len čo som otvorila bránku videla som trčať jej čierne vlasy z pod nášho rodinného altánku.
Hneď ako ma zbadala bola na nohách a bežala smerom ku mne. Ja som len ostala stáť a čakala som na tú ranu keď sa na mňa hodí.
- Mel!
Venovala mi široké objatie a pravý, nefalšovaný hollywoodsky úsmev.
- Ahoj Laura.
- Mel, tak rada ťa vidím. Práve som rozprávala so Zuzkou o našich plánoch na sobotu.
- počkať, aké plány na sobotu?
odtiahla som jej chudú postavu od tej mojej a venovala jej oči plné zlosti. Opäť plánuje veci bez toho aby mi to oznámila.
Ona však hodila smutné oči, nevinne pohodila vlasmi a jemne sa jej rozochveli pery.
- nedostala si môj mail?
- nie. ty si mi nejaký posielala ?
- áno. predsa oslavujem moje narodeniny a objednala som jeden klub na sobotu večer. bude párty až do rána.
Ja som jej na oplátku venovala kyslú tvár a kráčala som ďalej svojou cestou.
- no tak Mel! snáď si nemyslíš že budem oslavovať narodeniny bez mojej najlepšej sesterničky!
- jedinej Laura, jedinej.
- to že si jediná však neznamená že niesi moja obľúbená.
- vravíš, ako keby si mala na výber.

Letmo som mávla rukou a chcela som to nechať plávať. Predstava, že v sobotu večer sa necháme odviesť taxíkom na koniec sveta, zaplatíme majlant, Laura sa po ceste opije ako zvyčajne, a pozvracia celý taxík ma vôbec nenadchýňala.
- neviem Laura, nemám si čo obliecť.
V tom sa jej blisla v očiach iskra. Samozrejme. bola pripravená na túto moju odpoveď a rozbehla sa k bielym kufrom od louisa Vuittona a vytiahla trblietavé slabo rúžove šaty značky Gucci. Ich lesk bol neuveriteľný a mne hneď padli do oka.
- Ty teda myslíš na všetko! sú prekrásne.
Moje oko však uvidelo cenovku, 1500 Eur za kus látky a okamžite som odložila šaty opatrne naspäť do kufru.
- čo sa deje ?
- to nemôžem prijať. Boli príliž drahé na to, aby som ich zničila hneď v prvý večer.
- Mel, trvám na tom!
Samozrejme. pre ňu 100Eur znamenalo päť korún, tak čo by malo znamenať 1500 Eur ? pár stoviek no čo, aj tak to platil môj strýko, vážený velvyslanec.
- tak fajn.
prevrátila som oči a snažila som sa tváriť prirodzeno, no tieto šaty mi úplne zlepšili náladu.
- Skvelé Mel! už sa teším na sobotu!
- veď aj ja Laura.
Odpovedala som jej z nezáujmom no prsty sa čúchali po jemnej látke a po flitroch tých prekrásnych šiat.
Po pár pohárikoch chcela Laura odísť, vraj do nejakého hotela, ale povaha mojej mamy ju v žiadnom prípade nepustila. Takže som mala celú izbu zapratanú značkovými kuframi a vecami od tých najslávnejších módnych návrhárov.

Po večernej sprche prišla ku mne do izby zatiaľ čo som si čítala knihu a posadila sa vedľa mňa na posteli. Spoza dioptrických okuliarí som zaostrila zrak na jej veľký turban na hlave a v očiach som jej zbala niekoľko nezodpovedaných otázok. Po dlhom očnom kontakte však mlčala a ja som sa tvárila že mi je to jedno. Naslinila som si ukazovák a otočila som stranu. S tichým hlasom a pokojným tónom mi to však nedalo, a spýtala som sa jej:
- čo ťa trápi Laura ?
- mňa ? vieš aký som predsa človek.
Opäť som sa na ňu pozrela, no tento krát o niečo prísnejšie a vrátila som sa k čítaniu. Po chvíľke ticha však prehovorila s nadšením v hlase.
- Dobre, fajn. Keď na tom tak trváš. Mám vážnu známosť. stretávame sa už asi rok, a je to dokonalý chlap. Vysoký, tmavší typ, finančne dobre zabezpečený a zo slušnej a vzdelanej rodiny. Volá sa Stanley, a stretla som ho keď som tento rok študovala v Anglicku.
- aký je v tom háčik ?
okamžite som zbystrila pretože Laura nebola typ človeka, ktorý by mal jednoducho krásny vzťah s človek.
Pri mojej otázke však zbledla a oči jej padli na posteľné prádlo.
- No vieš.. Stan je podnikateľ a pracuje s mojím otcom.
- takže mám čakať že má vyše 50 rokov ?
- no presnejšie, o pár mesiacov má 40.

Pri tomto čísle mi ruky klesli úplne na dol a zložila som si okuliare. Neveriacky som sa na ňu pozrela a čakala vysvetlenie. No ona stále pozerala do perín a čakala, kým jej niečo poviem ja.
- Vieš Laura, si pekná, múdra a bohatá, a vieš že takýto starší muži môžu mať už dieťa a pritom o tom nemusíš vôbec vedieť ?
Mlčala ako ryba, ani slovko na protest mi nepovedala. Oči nechala stále sklesnuté.
- Okamžite sa na mňa pozri!
Zdvihla zrak, a nemusela povedať ani len slovo, a vedela som, že ten muž má ženu, a minimálne dve deti.
- koľko?
- čo koľko?
- koľko má detí?
opäť jej zrak pobehoval po celej mojej izbe, ale nezastavila ho ani pri mne.
- tri, ale jeden je už dospelý, a najmenší má 4 roky.
Chcela som vybuchnúť od smiechu ale aj od zlosti. Nikdy by ma nenapadlo že bláznivá Laura si nájde niekoho takého, aký je Stan.
No je to jej voľba, a pokiaľ jej to tak vyhovuje, nemôžem jej v tom brániť, a ani nikto iný.
Zdvihla som knihu, nasadila som si okuliare a venovala som sa svojemu čítaniu.
- pokiaľ si šťastná, tak si ho stráž.
Hodila sa na mňa a vybozkávala ma, vyobímala ma a začala sa smiať.
- už som ti povedala že si moja najobľúbenejšia sesternica ?
- áno, áno viem Laura.
- teším sa konečne na zážitky s tebou. Pamätáš si ako sme boli v londýne a opité na mol sme sa vešali polonahé na tých strážcov ?
Tieto historky nepatrili medzi moje naobľúbenejšie, a preto som len potriasla hlavou a zastavila ju:
- áno pamätám ale stačilo! idem spať dobrú noc.
Dala si z hlavy dolu ten turban, zhasla svetlo a šepla:
- dobrú noc anjel môj.

Bežala som cez les najrýchlejšie, ako sa dalo ale márne. Stále som stála na mieste a nevedela som vydať zo seba ani hlások. Kristiána som videla miznúť medzi stromami bez toho, aby sa obzrel, či som v poriadku. Vtedy som sa už ani nesnažila, a celá som sa dobrovoľne odovzdala do rúk diabla, ktorý ma prenasledoval.

Zobudila som sa s kropajami potu na čele a so slzami v očiach. Naozaj som bola pre neho až taká bezcenná ? nestála som mu ani za priateľstvo?
Sadla som si na okraj postele a začala som plakať. hlavu som si položila do dlaní a vydávala som tichý pláč, aby som nikoho nezobudila.
opäť sú 3 hodiny ráno ja neviem spať. Stále ma niečo zožiera vo vnútri môjho tela i duše, a ja nie som dosť silná na to, aby som to zastavila.
V tom sa otvorili dvere v mojej izbe a videla som vchádzať strapatého sebastiána vo vianočných boxerkách dnu. Rýchlo som si utrela slzy z tváre a ticho som čakala čo vlastne chce.
- Mel? nemyslíš že už stačilo?
snažila som sa upokojiť si roztrasený hlas, ale myslí že to bolo úplne zbytočné. Z očí sa mi valil ešte väčší potok sĺz ako predtým a moje telo spadlo na zem samovoľne ako mech zemiakov. Sebastian sa ku mne priblížil, zdvihol ma zo zeme a odniesol dolu na terasu. Posadil ma do hojdačky a zakryl teplou mäkkou dekou.
- Ja viem že ho miluješ, ale vieš že nič nieje trvalé. Všetko sa raz musí skončiť, a ver tomu, že aj bolesť, ktorú práve prežívaš, raz odíde. Zo dňa na deň. Vieš koľko ľudí sa cítilo presne ako ty ? a aký su teraz šťastný? ja Viem, je to len chvíľa odkedy nie ste spolu, ale každé zlomené srdce nájde svoj kľud. Ver mi.

Silno ma objal a venoval mi jednu veľkú pusu na čelo. Vedela som, že pri ňom som v bezpečí, a cítila som sa pod jeho ochanou ako malé jahňa čo sa stratilo v lese. Bola som šťastná že vlastný brat sa zachoval ku mne tak ľudsky, a snažil sa mi pomôcť. No mne už niet pomoci, moje srdce nepríma nikoho iného, iba jeho.

Po hodnej chvílke ticha opäť prehovoril:
- myslíš že ja to nepočujem ? Každú noc počujem ako nariekaš a snažíš sa to tĺmiť kričaním do vankúša. Každú noc mi to nedá spať, že sa tak trápiš.
- Vieš že si asi jediný chlap ktorý mi nikdy neublížil?
- A ani ti nikdy neublížim. To ti sľubujem, že ťa budem chrániť ako len budem môcť. Si navždy moje malé jahniatko, ktoré mi dal sám Boh aby som ho strážil.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
profesor  16. 6. 2011 09:37
skutocny pribeh ?
2 
fotka
lovemeplease  16. 6. 2011 16:10
trošku inak spracované, vymenené mená, ale väčšia časť je podla skutočneho pribehu
Napíš svoj komentár