Zmeravel som... mobil čo som držal v ruke zrazu nebol. Zvuky čo som počul zrazu stíchli, svet okolo mňa spomalel všetko navôkol sčernelo. Necítil som už ani vánok čo pred malou chvíľou mi vial do vlasov, ktoré mi kryli čelo. Viečka prestali klepkať. Jediné čo som počul bol stále silnejúci tlkot môjho srdca. Môj pohľad som uprel len na ňu. I keď nevial vánok vlasy jej viali ako hriva koňa keď cvála s vetrom o preteky. Približovala sa...Srdce mi tlklo silnejšie a v rýchlejších intervaloch. Uprela namňa pohľad a približovala sa.
Srdce stíchlo a celé telo onemelo. Iba som tak stál a obdivoval jej krásu. V skutočnosti to trvalo možno len zopár sekúnd no môj čas plynul veľmi pomaly sťa oblaky na oblohe. Vychutnával som si chvíľu, čo som prvý krát videl anjela. Mala okolo seba takú jemnú žiaru, z ktorej oblo cítiť dobro a pokoj. Čakal som a tak silno dúfal, že ona bude tá pravá. Mal som tú česť sa s ňou stretnúť osobne i napriek tomu, že sme od seba veľmi vzdialení.
Bol to neopísateľný pocit. Ako keď niekto videl svetú Máriu alebo Ježiša tak na tom mieste dali postaviť volačo a tam chodievaju ľudia. Tak keby som mal po nich opakovať celé mesot by zaplavili cudzinic z celého sveta Milujem Ťa láska....

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
she  1. 2. 2008 18:59
jej pekne...
2 
fotka
anjelik4195  2. 2. 2008 11:38
krasne a ten koniq ta fotqe ties
Napíš svoj komentár