keby som mal tú moc, čas by som vrátil,
trpela priveľmi, trpela dosť,
niesom už v jej srdci navždy, som lne nevítaný hosť,
cítil som veľmi, že ona bola Tá pravá,
človek sa mýli, veď to sa stáva,
priveľmi som ľúbil, tak strašne som ju chcel
spýtal som sa jej ĽÚBIŠ MA?-bola ticho a ja som len onemel,
bolí to veľmi ako žiadna rana iná,
rozchod nieje ľahký, s tým sa musím priznať,
sľuboval som niečo , čo nespravím nikdy,
pekné slová nepomohli,nefungovali ani iné finty,
už necítim dotyky jej jemných rúk,
už nepobozkám nikdy jej tak sladké pery,
obe srdcia už zatrúbili na ústup,
už sa nikdy nezasmejem ako Jim Carey,
už nehľadím do jej tak detských očí,
už nikdy nebudem počuť jej sladké slová,
hlava sa mi z toho všetkého točí,
no budme na ňu spomínať znova a znova...
a tak teraz sám so sklonenou hlavou v daždi chodím,
spomínam na tie prekrásne chvíle
a v smutku sa ako v bahne brodím,
škoda, že čas sa už nedá vrátiť späť,
správal by som sa inak a dal jej božtek hneď,
život nieje prechádzka ružovým rajom,
spomínam už len na mesiac, sktorým sme preťili to naj..s májom...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár