Keď som uprel môj sluch na ňu začul som jemné vzlykanie. Asi plakala. Veľmi pomaly som sa k nej približoval, pretože som nevedel čo sa z nej môže vykľuť. Čím bližšie som bol pri nej, tým viac sa ma zmocňoval pocit, že sa niečo stane. Niečo zlé. Prečo nie ?! Navôkol ani živej duše, okrem kvapiek rozrážajúcich mnoho mlák nebolo počuť nič, teda až na ten jej vzlyk. Znel síce tak nevinne no mohla to byť len pasca. Pýtal som sa sám seba prečo tam len tak stojí. V daždi...v tme...a so slzami na perách. Podišiel som k nej, zastal som. Nič som nevravel len som pred ňou stál. Nechápal som. Mal som okno Atmosféra bola skvelá na pokračovanie kruhu. Bál som sa, no zároveň som mal pocit, že sa mi chce s niečím zdôveriť i keď nič nevravela. Po dlhom mlčaní som pozdvihol hlavu uprel na ňu pohľad a potichu sa jej opýtal PREČO? Neviem ako ma mohla napadnúť taká hlúpa otázka. Vzlykot utíchol a prestalo pršať, necítil som už ten chlad z tmy. Odkedy sa na ňu moje oči prvý krát upreli pomaly zdvíhala hlávku. Srdce mi bilo tak silno, až nenachádzam slov aby som to opísal. Cítil som taký mix citov. Zazrel som prvé črty jej tváre. Uprela na mňa pohľad, roztiahli sa jej kútiky úst, pootvorila ústa a riekla mi : konečne si tu. Nechápal som. Možno preto, že som zmeravel. Nedýchal som... Prenikajúce lúče žiary jej krásy ma dostali na kolená. Oči sťa pohľad na žrieba skrývajúce sa za maminou, líčka červené ako práve rozkvitajúca ruža z lásky k žene od jej milujúceho muža. Pery tak plné, až sa tie moje zachveli od túžby stať sa ich spojencami naveky. Utrel som jej kotúľajúce sa slzičky po jej tvári, jemne som jej prešiel rukou po líčku, dlaňou som ju jemne pritisol za krk ku mne a zavrel som oči. To, čo sa vtedy dialo nevie by nevedel opísať ani ten najzdatnejší a najlepší básnik. Cítil som ten najkrajší pocit, aký si môže človek želať a dopriať. Jej pery tak krásne zvádzali tie moje. Poddali sa... Chladnou rukou mi hladila tvár dúfajúc, že jej bude teplejšie. Nestačilo, tak zašla pod moje tričko. Spočiatku to šteklilo, bola mi zima, no cítil som ako sa jej ruka zohrieva. Neviem prečo, ale jej ruka šla stále nižšie. Rozopla mi šikovne opasok a TO BE CONTINUED...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bronzuliatko
2. 2.febuára 2008 18:46
hm...to bude zaujimave pekne opisane
2
mojko furt pises to be continued....ale ziadne pokracovanie som si eče neprečitala
Napíš svoj komentár