Osamely mág ktory sa spolieha predovsetkym na svoje schopnosti .S nim nechcel mat ziadny zivy tvor nic spolocne.Este aj ludia sa mu vyhybali.Tmave vlasy,tmavo zelene oci s ktorych sršala energia posobili na prvy pohlad nebezpecne.
Ale ten tvor predsa len vysiel s lesa po chvili mal mág dost casu spoznat ze sa ma coho bat.Tvor pomaly visliapaval cesticku s lesa.
Teraz bolo mágovi vsetko jasne je to vlkolak.
Po kratkom zavyti s ktoreho cloveku behal mraz po chrbte zviera vyšlo na čistinku v mesacnom svite vykracovala vlcica. Ladne sa pohybujuc presla do stredu cistinky kde mal na nu mág dostatocny vyhlad.,,Podme bud teraz alebo nikdy !" Zautocim na to stvorenie ktore je bez pochybi vlkolak. Sú to zurive, rychle a silne bytosti. Tato by ma urcite zabila. Musim konat a to rychlo!" Potichu vystupil spoza skalky ked vtom,vlcica otocila svoju hlavu spocinula pohladom na hroziace nebezpecenstvo na nepriatela.
Mala prenikave jantarovozlte oci plne nie strachu ale smutku ,bolesti a zvedavosti. To ho zarazilo premeriaval si vlcicu .
Mala svetlohnedu srst na chvoste bledšie odtiene hnedej to jej dodavalo vynimocnu krasu a tajomnost.Vlcica sa pochvili pohla k mágovi.Kazdym krokom bola blizsie a blizsie.
Vedel ze by mal utocit,napadnut ju.Znicit toho tvora ktory ho bez pochiby zabije.Ale nemohol sa pohnut a branit sa . A tym ukoncit zivot svetlohnedej vlcici.
Zastavia sa.
Cim vsak vatsmi ohromila mága bolo to ze sa neprikrcila nevsticila chvost ako by to bol spravil hociaky iny vlkolak, ale ona zostala ladne stat par centimetrov od neho.Divala sa na neho svojimi prenikavymi ocami plnych bolesti,zvedavosti, a lasky?..
Ohromeny tam stal a pozeral na vlcicu ktora ani naznakom nedala najavo ze by sa chistala branit .Bola diva ale zaroven v nej bolo nieco ludske ,dobré.
Z lesa bolo pocut zavytie.Načo sa vlcica prestala pozerat a upenlivo zavyla.Vsekunde odbehla.Mag sa nestacil spametat no zdalo sa mu ze predtym nez zmyzla v lese ho naposledy prebodla pohladom .
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár