Telocvikárka

Kde bolo, tam bolo...
V jednej neveľkej škole bola telocvikárka.
Nepáčilo sa jej, že dievčata okolo nej peknejú
a ona sa šuverí ako slivka, tak si vymyslela beztrestný spôsob mučenia a to boli kliky.
Vždy keď nejaké dievča už halucinovalo od únavy,
chichotala sa ako baba Jaga.
Na každej telesnej dievčatá museli urobiť sto klikov
a ako domácu úlohu (Presne tak! Dávala s telesnej dúčky.) sa dievčatá museli natáčať doma mobilom ako večer robia štyridsať klikov.
Ak tak neurobili, hodila im poznámku a päťku do klasifikačného.
Peťku päťka mrzela natoľko, že s tým išla za strigou.
Striga jej hodila ďaľšiu poznámku a päťku.
Peťka už bola spokojná.
Teda musela byť.
Ja som z tej školy odišla a odvtedy neviem čo sa tam deje.
Až jedného dňa som videla Peťku s poznámkou a päťkou
ako sa vlečie domov.
Peťka mala svalovicu ako kôň kožu, (Kôň, ktorý sa netvári, že je hovädzina) čiže stále.
Peťka prestúpila na gymnázium a stala sa s nej sviňa.
Oružovela, zaokrúhlila sa, vlasy si natáčala na toaleták s pivom.
A správanie? Krochkala, grgala a prdela na verejných miestach,
a keď sme sa náhodou stretli v buse, tvárila sa, že ma nepozná.
Vtedy som bola telocvikárke vďačná.
Peťka aj skravovela, tak som jej dala zvonec.
Keď otriasla gebuľu, zazvonil zvonec a príbehu je koniec.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu