Láska si cestu vždy nájde.

Nebudem tu písať zdĺhavé príbehy, ale o jeden taký sa chcem s vami podeliť. A podeliť sa chcem najmä s ľuďmi , ktorý stratili svoje lásky a myslia si , že s nimi už nikdy nebudú. Viete, že sa hovorí nikdy nehovor nikdy. A tak je to aj v mojom prípade. A preto tomu verím.

Pred skoro 4 rokmi som spoznala chlapca. Chlapca ktorého by mohlo chcieť podľa mňa každé dievča. Vysoký, krásny , s hnedými očami , sexy pohľadom, krásnymi perami. Bol presne podľa mojich predstáv. Hneď ako som ho spoznala som sa do neho zaľúbila. Ako sa tomu hovorí? Laska na prvý pohľad? xixi,,,

Začali sme byť kamaráti, potom sme spolu "chodili" a nakoniec sa asi po roku rozišli. Nebudem rozpisovať presne čo sa stalo v skratke nevera, a neboli city obojstranné.

Dva roky sme o sebe nič nevedeli. Dva roky sme neboli v kontakte len nahodou keď sme si napísali na pokeci. Ale po dvoch rokoch sme si začali písať , dokázala som si s ním písať celé hodiny. Celé dni. Ani som nemusela víjsť z domu tak mi bolo s ním príjemne a to sme si iba písali. Mala som pocit že sme si bližší, nie jak sme si mali viac čo povedať, veľa som sa s ním nasmiala a opäť sa vo mne niečo ozývalo.
Pýtala som sa sama seba čo to je? kamarátstvo? láska? nevedela som.

Začali sme sa stretávať a ja som vedela že mi nieje ľahostajný , že staré city sú opäť späť. A už sme spolu o niekoľko mesiacov 1. apríla 2008 bude presne rok čo sa veľmi ľúbime a dokážeme spolu prekonať všetko. Teraz verím rečiam typu ak k sebe patríte budete spolu skôr či neskôr. Láska si cestu vždy nájde.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu