- Ahoj, čo ty tu?
- Ahoj, len som sem skočil po tipovacie LOTO štítky, v škole na nich robíme testy, krúžkujeme správne odpovede...tak trochu to vystihuje to, že tipujeme.
- Nehovor. (smiech) To čo za hovadina..
Doma prídem na fb a snažím sa nájisť v spleti noviniek študentov niečo, čo by mi náramne uľahčilo učenie na zajtra. Niekto tam nahádže pár výsledkov testov na zajtra..o ktorých každý vie, že sú na nič. 100 komentov vo svete smajlíkov, obrázky, statusy "nudím sa"... a konečne niečo zaujímavé, vypočítané úlohy z fyziky. Tak fajn, idem to prepočítať...
Ale najprv si pustím hudbičku do nálady. Len pár skladieb...
A tak si púšťam dve hodiny celé diskografie, browsujem, triedim, uspokojivo sa kývem do rytmu nad kvalitou osadenia súzvuku tónov. Konečne sa do toho idem pustiť.
(telefón zvoní)
- Sevas, čo robíš?
- Čauko. Snažím sa učiť. Zajtra mám tri zápočty.
- Aha, nechcel by som. (smiech) Tak nebudem ťa rušiť, potom sa vidíme, maj sa.
- Ok, čau.
Najhoršie je na tom to, že volajú hlavne v tých najmenej vhodných chvíľkach. Za chíľu opäť.
(telefón zvoní - 20 minútový hovor, vysvetľovanie, že naozaj teraz nemám čas ísť na plaváreň + rozpytvávanie jeho ľúbostného vzťahu s onou..)
Takto zbehne večer a je tu noc. O polnoci je ešte na učenie skoro, tak si zatiaľ pustím film, popíšem, poškemujem? To nevravím, že práve dnes ma o takomto čase volali von, to sa ešte nestalo. Ale prečo práve teraz?!
Noc zbehne rýchlo a väčšinu času si nahováram, že prejisť 100 strán odbornej literatúry je pohoda...no a sedím..
Pozriem sa na posteľ... Spal by som!
Pozriem sa na chladničku... Jedol by som!
Pozriem sa do skrípt... A nič!
Píšem to tu, lebo niečo musím robiť..aby som nezaspal. Za chvíľu idem na telesnú, aspoň posedieť, keď už nevládzem chodiť.
Mimochodom, mohlo sa mi stať, že som jeden zápočet, ten najťažší, na ktorý som sa aj učil, ráno prespal? Mne áno. Vravel som si, že si skloním hlávku nad knižkou, ktorá sa mi nikdy nezdala tak pohodlná a mäkkučká len na 20 minút, keďže som toľko času ešte mal...a netuším ako som prepočul metalový hlasný budík. Strhnúť sa po hodinke ako bejk, už nepomohlo.
(prepáčte, zas mi zvoní fotelón...)
Kde som skončil? No..
Cez deň robím, zháňam, lietam kade tade a po nociach sa učím. Kávičkujem. Vskutku, nespal som tri dni po sebe...maximálne hodinku denne (aj to ledabolo) a tak trochu začínam rozumieť slovu workoholizmus...napriek tomu mám z toho radosť, že sa život okolo mňa hýbe, viacmenej viac...teraz sa doslova trasie z bolesti hlavy. Len to chce ešte viac šťavy, uvidíme.
mmm...ja mám tú telesnú už v kašli, dobrú noc.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
marjy77
9. 1.januára 2012 19:26
Aspoň vieš že niekto na teba myslí keď ti tak vyvolávajú.
Napíš svoj komentár