Reality show, talentmánie a neviem čo ešte človeku predkladajú tú časť života, ktorá sa mi hnusí zároveň. Vyrevovanie možno viac ako na pohrebe. Ukazujú emócie ktoré sú....ale v konečnom dôsledku hnusno-manipulujúce a..nepodstatné, znevažujúce. Čo sa dozviem v správach sú samé katastrofy, úmrtia krádeže, intrigy, politické mašinérie dookola. Berie to čas, berie to život. Na zapnutom elektronickom znižovači príjmu vidím skôr len vysvietený nápis. „Zoberieme vám všetko čo milujete, aký je to pocit?“ Nepozerám televízor.
Hoci som tak trochu špecialista v žobraní a presviedčaní ľudí na ulici, a to zo stoličky pri sedení na káve s priateľmi..na to ako presvedčiť účinne sám seba som neprišiel.
Môj život sa datuje dve desiatky rokov a niečo málo čo som sa naučil je, že nemám milovať príliš, vedieť klásť správne otázky a pamätať si odpovede...? / Chcem ich radšej hľadať.
A tak isto sa mi naskytuje otázka ako môže byť človek sám sebou keď ho tvorí všetko prostredie naokolo. Ak mám byť sám sebou, tak by som si mal vedieť vybrať svoj život. Vybrať si prostredie, jeho tvar, vybrať si ľudí, zvieratá, kvety stromy, zem, vlastný svet/er...od počiatku prirodzene tak ako sa myseľ sama vyvinie....no, ktovie ako by to vyzeralo...ale práve preto mi tá fráza príde odveci a takisto situácie, ak to niekto omieľa príliš dlho.../////// Preto som sa nad tým zamyslel trochu nad vecou a spochybnil som sa. Všetko to je prirodzené. Všetok ten vývoj. Je to prirodzená príroda a my sme jej súčasťou, nech dojdeme akokoľvek ďaleko, čo nikto nevie. Vetu, „Príroda je múdrejšia.“ som nenávidel asi preto, že je to pravda. Ona si poradí.
Zajtra už nebudem vypínať budík na 5 krát, nevstanem a so zalepenými očami sa nepotknem o jednoručku, nebudem utekať do školy na poslednú chvíľu a zaspávať tam pri slabom hlase prednášajúcich, nepočúvať nesmiešne vtipky spolusediaceho o konci sveta, neprídem domov a nebudem sa tváriť, že sa učím, a nikto mi nepovie, že a krát a je a na druhú. Nikto mi nedá dobrú radu do života s vážnou tvárou ako keby tú všetku múdrosť zjedol v raňajkách....
Idem si zjesť grapefruit a zajtra vstanem s úsmevom na tvári. Pôjdem na prednášku, požartujem, zložím nejakú skladbu, niečo sa naučím, prejdem sa s nejakou ďalšou existenciou a skontaktujem ďalšiu.Kontakt..a niečo nové skonštatujem. Dám si tréning a týždeň nebudem vedieť chodiť od svalovky...a dám si hotdog, ešte nikdy som si ho nekúpil...alebo ja neviem, jediné čo viem, že to bude iné..
Preto to nekončí infantilne ako z mainstreem filmu so šťastným koncom..ani suché konštatovanie..chcem to na sekanú...len poprosím trochu ostrejšie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
aby na teba aj naďalej všetko tak pôsobilo ako doteraz.Ak chceš byť viac sám sebou,
viac tvor,vymýšlaj niečo po akej stránke sa ti dá! Po určitom čase budeš vidieť aj to ako si sa vyvinul a ako si viac sám sebou !
Ale možno ty máš na to iný recept!ja ti nekibicujem !