Paole bol svetoznámy, už postarší muzikant.
Bol to ten typ huslistu, pokiaľ ste dobrý poslucháč, ktorý vo vás dokázal prebudiť väčšinu druhov emócií aj v jednej obsiahlej skladbe. Cítili ste potešenie, pri sedení v zatemnenej veľkej sále, kde jediným svetlom bol reflektor pohybujúci sa s ním po pódiu a jediný zvuk vychádzal práve z jedinečného jemu charakteristického súzvuku trhavo a zas jemne pohybujúceho sa sláku po strunách.
Dostať sa na jeho koncert bola veľká prestíž, keďže Paole ich v jeho pokročilom veku už veľmi neusporadúval. Ostatne, už preňho dávno nebola prednostná sláva a potreba zárobku. Bola to rodina a rozdávanie ostatným nádeje. To bola priorita a jeho poslanie, umenie bolo tým pravým prostriedkom.Väčšinou vystupoval v jediný mesiac roku a to v máji. Bolo to preňho špecifické, práve v tento mesiac v sebe cítil prebudenie a potrebu odovzdať ľuďom to najlepšie čo vedel. Jar voňia energiou.
1. Máj a koncert v San Francisku bola veľká spoločenská udalosť. Lístky vykúpené už tri mesiace dopredu a hodnota sa šplhala niekde pri 1000 USD. To si každý dovoliť nemôže a prišla poväčšine len vyberaná spoločnosť, známi herci, muzikanti, politici... ostatní sa museli uspokojiť s televíznym vysielaním.
Ako vždy zožal ohromný úspech.
.
.
Bol príjemný zimný podvečer a Paole bol V San F. navštíviť dávneho priateľa, ktorý mu po spoločne strávenom posedení daroval pekný kúsok ručne gravírovaných huslí.
Potešene sa prechádzal po meste a chytila ho túžba schytiť do rúk nové husle. Milovať sa s nimi.
Postavil sa na roh pri vchode metra, vybalil husle a spustil na rozcvičku Bachove Bourrée, následne šnúru vlastných skladieb presne ako to hrával na vystúpeniach...
Zvuk sa niesol celým metrom a aj ďalej. Vnáral do uší istotu rozplývajúcej sa malebnosti, dokonalú hravosť. Ľudia sa nepozastavovali a niekde v tej uponáhľanosti mu jedna žena hodila dolár.
Hral 15 minút, hodinu, dve....čím dlhšie, tým viac sa ho zmocňoval údiv. S privreto zlostnými očami zvyšoval tempo, robil tie narýchlejšie varíácie, keď už kmitajúce prsty boli opticky priesvitné...a niekde v tej panike sa zastavil malý chlapec. Stál pred ním a počúval...keď zrazu pribehla mama a ťahala ho odtiaľ preč s tým, že nestíhajú.
Prestal a prekvapený, pobavený so zmiešanými pocitmi sa hneď odobral preč.
Doma pri počúvaní platne..potmehútsky úsmev..hojdajúce kreslo..teatrálne poťahovanie z cigary..a Paole chápal...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár