Miestnosť ho unáša naprieč kozmom naspäť na Zem, čas si kráti písaním. Letí už pár dní, ešte dnes bude doma. Vracia sa z planéty B-612, kde bol za svedka na svatbe princa a svetlušky z Huzoprixu. Keď bol princ ešte malý, začal s distribúciou dreva baobabov. Mladík sa mu ponúkol vybavovať zákazky, tak sa zoznámili.
Stláčaním kláves sa snaží v spleti mnohých pocitov stvoriť ucelenú časť príbehu...roztriediť ten chaos čítajúcim do šuplíkov. Aj on sám sa v tej spleti strácal.
Niekto mu raz povedal, že víťazstvo potrebuje šaty. Keď sa ho opýtal, čo je víťazstvo a pozrel sa pritom naňho prenikavým pohľadom, Niekto odvrátil zrak a ostal len zadumane hľadieť do diaľky. Niekto mu raz povedal nič.
Zdá sa mu, že má toho toľko čo povedať... je plný myšlienok. Myšlienky hýbu, stískajú, živia.. niekedy sa mu zdá, že ich intenzívnosť pretekania mu nadúva hlavu. Má to rád...ale nevie sa poriadne vyjadriť. Nech vyjadrí všeličo, stále mu to príde nevystihujúce. Možno to tak má v celom živote byť, ešte na to musí prísť.
Chcel by, aby to niekto cítil tak ako on...a niečo zmeniť. Nech sa niekto nechá uniesť v malej húpajúcej sa loďke na vlnách jeho predstáv. Príbeh si preletí očami pár ľudí, ktorí na to nemajú čas a ťuknú do hviezdičiek. Ľudia radi lietajú.
Príbeh dokončený.
Blázon.
Trhanie policajtov.
Periem sa v práčke. Ale oni sa raz vrátia, dúfam, že po mňa.
Utrpenie je príležitosť vnímať to inak.
Vliezol oblečený do rieky, už sa nevrátil.
Vieš na čo myslím? Ropucha skočila do Grand Canyonu s vlniacim sa bielym závojom.
Niekomu nedochádza aké je to všetko vrtké, stačí málo a z toho všetkého sa zvrhne totálna anarchia. Že zrazu celý ten systém, ktorý mu zaručoval postavenie, s ktorým mal právomoci zneužívať ostatných, je preč.
Najviac sa bál bláznov, nevedel čo od nich čakať.
Pľuvať zo zúrivosti sliny.
Nabehla tam celá eskorta, ale neporadili si.
Ružový opar, zmešaný dymom z dymovníc a prskajúcej krvi.
Nikto nevie čo sa deje.
Nasledujte ma.
Dám vám šťastný život. Robte to, čo poviem.
Urobme to spolu a budeme voľný.
To je poézia.
Počkajte, počkajte. To nemôžete!
Je to vtip, však?
Adrenalín medzi krvinkami.
Nemá ani šajn akí veľkí môžme byť.
Špeciálna edícia nepochopenia.
Utieklo toľko momentov...neviem čo si mám myslieť.
Indián vyfúkol z fajky mieru.
Informácia je to najcennejšie.
Priznať si hlúposť je veľmi oslobodzujúce.
Už to nie je čisté ako kedysi. Obtreli sa oňho špiny.
Vrany mu rozďobali rany.
Uniká.
Kto?
Realita.
Kľud.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
radiophonic
5. 11.novembra 2012 18:58
Začal si piť, čo?
Napíš svoj komentár