Mojadcéra

Podnikateľ s výživou mal už po krk takéhoto života. Rozmýšľal, že sa usadí s rodinou na vidieku, kde bude mať pokoj od výpalníckych úchylákov, ktorí sú schopný honiť si pero nad babičkiným obrazom a po večeroch chodiť k lebkám chudákov maloobchodníkov prikladať zahrdzavené pištole s dvakrát tak starými nábojmi..no radšej sa podrobíte.
Dôvod prečo sa tento podnikateľ rozhodol ostať bol nasledovný.

Až miestny klan novousadenej mafie sa zo svojho rajónu rozhodol vylúčiť všetky rušivé vplyvy a kriminalita sa tak konečne stala serióznou. Seriózna bola aj ochrana pred vlastne všetkými zarobkuchtivými obchodníkmi zveľaďovateľmi s nehnuteľnosťami a aj preto sa z tej oblasti stáva oblasť s rozlohou nehnuteľnou.
Sídlo je niekde inde a oveľa väčšie, ale malé mestečko je ľahko ovládateľné útočište.

Obyvatelia sa v tomto cítili v bezpečí. Všetko ich príchodom viedlo k oživenej prosperite. Už nikto neživoril, nikto
Obyčajný človek môže fetlikvidátorov považovať za hrdinov ničiacich infekciu beznádeje, hoci majú svoje obchody so zbraňami, ktoré sú na ochranu drog, samotnými drogami, ale mimo územia. Vždy to musí byť mimo územia, pretože nikto si nechce srať do svojej záhrady. Takáto častá výprava zvaná Ruja bola pre klan tichou injekciou, oficiálne to boli podnikatelia s bežným tovarom. Krutosť a konflikty sú v Ruji časté. To, že na to doplatí životom nezainteresovaná osoba sa stáva len občas, tak raz za týždeň.

Ale predsa.
Nič sa ich nepýtať bola zásada číslo jedna. Všetko im hneď povedať keď od vás chcú druhá. Tretia, nič sa o nich nepýtať, aby ste o nich nič nepovedali, keď sa vás na nich bude pýtať niekto iný. Nikdy vlastne (radšej) nič neviete, len si šepkáte kritiku o predpokladaných svinstvách s ľuďmi, ktorým musíte sakramentsky veriť pretože nikto nevedel, kde všade siaha a či sa práve nerozprávate z členom kompetentným zabehnúť hneď pod krídla leva spasiteľa (ako sa nazývali) nadhodiť typ na verejného nepriateľa č. 1.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu