Viete, je to na prd, keď si ráno v posteli postupne rozlepujete viečka a už intuitívne začínate tušiť ako veľmi bude celý deň nepríjemný.
Aj bol, dokým... ale nepriedbiehajme.
A potom ešte tie drobné udalosti, ktoré vír blbej nálady strhne so sebou a len to celé znásobňuje.
Dnes ste doma sami. Otvoríte chladničku, vyberiete pár vajec a pri zavieraní tresnete dverami. Veď čo, chladnička to znesie a vy predsa nemáte náladu. Lenže potom začnete mať pocit, že vajcia vo dverách to zniesť nemuseli, tak ju otvoríte a ide vás porantať, že ste s obsahom vajíčok zasrali polovicu chladničky. Gabete to nasraní na to, že ste nasraní a že to gabete.
Potom si spravíte raňajky. Pri jedení sedíte a je vám divne z toho ticha. O tomto čase vám zvykol do ucha pišťať papagáj dožadujúci sa svojej nádielky prosa. Teraz je tam prázda klietka. Nedávno, po desiatich rokoch, uhynul. Doľahne na vás smútok, začnete rozmýšľat o pominuteľnosti.
Postavíte sa pri rašpľovaní zubov pred zrkadlo a pozeráte sa na svoj ksicht, zahľadíte sa v odraze na oči...potom na odraz odrazu vo vašich očiach v tom odraze...na ďalší odraz už nedovidíte, myslíte na to, aký ste obmedzený.
Pozriete na hodiny a zistíte, že meškáte. V zmätku na seba nahádžete potrebné, schmatnete saky-paky a utekáte von. Dole sa zastavíte, chvíľu pozeráte do mima...a zistíte, že to najpodstatnejšie do instantnej roboty ste zabudli. Ahá. Noťas. Vybehnete hore a začnete v ruksaku hľadať kľúče.
Po desiatich minútach s vyhádzaným vakom po celej chodbe zisťujeťe, že sa tu niekto asi vymkol. Od kľúčov na botníku vás delí iba jeden a pol metra...cez zamknuté dvere.
Telefonujete, že sa zdržíte, asi tak... pol dňa....a teda dnes ani neprídete.
Sedíte si na chodbe s tými apokaliptickými myšlienkami a všade naokolo roztrúseným arzenálom, keď okolo vás prechádza a zdraví sused vysmiaty od ucha až po dúhu nad La Manchským prieplavom: „Dobré ránko, mladý pánko. Potkol si sa? Hehehe.“
V duchu si predstavujete ako mu ten úsmev naťahujete na škripec a sekáte ho katanou na tísíce kúskov... „Dobré ráno.“
Prechádzal som sa bezcieľne s odstupom pár hodín mestom.
Z diaľky som začul akúsi známu farbu tónov gitary. Šiel som za zvukom.
Bol to on, môjho srdca šampiňón. Tmavšia pleť a do pol hlavy dlhé, čierne, brčkavé vlasy, ktoré padajú do očí, dodávajú temperament španiela. Ale čo je najpodstatnejšie je to, čo navôkol rozosieva a to, že mi napokon dokázal vykúzliť úsmev na tvári.
Taká maličkosť. Hoci práve maličkosti, bývajú veličkosti...niekedy zasiahnú až do kosti.
Prisadol som si k nemu.
Sedí si tam na reproduktore poháňaným baterkami. Doň má napojenú elektroakustiku a mobil, ktorým si púšťa hudobný podmaz. A tá improvizácia, uch! Zvodné tóny s ľahkosťou zinštrumentalizovaných všelijakých hudobníkov. Pre mňa najlepší poulične muzikálny zjav v meste.
Mám pocit, že aj keby som nechcel, tak mi jeho hra tlačí cez bubienky do žíl radosť. A ten spôsob akým hraje, jednoducho vidno ako mu to dáva radosť. Finančne na tom byť dobre nemusí, ale povedal by som, že keď hrá, žiari spokojnosťou.
Čistá radosť je to, čo na ulici len tak bežne nevidím. Vidím nemé tváre, hľadiace do zeme, pre seba, vedľa seba, zas do zeme...iste, ako kedy, ako kto. Ale keď prechádzajú okolo šampiňóna, je vidieť ako im dvíha náladu, pousmejú sa, pristavia, počúvajú. Iste..iste.
Prehodil som s ním pár slov, na budúce ho pozývam na kávu.
Hádam sa mu v tomto hnusnom počasí ešte bude chcieť ukázať.
Akošee, to, že hrávať na ulici nie je vôbec zlý nápad mi napadlo už dávno skôr.
A preto! ... ďalšie leto ma niekde v meste budete môcť zhliadnúť, ako si moje (inštru)mentálne ja bude s vervou cvičiť nejaké tie akordy...a že aj spievať. (synonymu toho rozumej škriekať, ziapať, kvíliť, ujúkať...) Možno uvidíte už len rukami rozhadzujúceho sa šišiaka, ako ho odvádza policajná eskorta, pre rušenie pouličného kľudu.
Ale keby náhodou...a keď vás to nebude priveľmi odpudzovať a zaslúžim si to, môžte aj hodiť mincu (nie do hlavy).. peňeže predsa charakter nekazia, len ho oné..zvýrazňujú.
(Počas písania mi začali prsty koktať.)
J'en ai marre de vos bonnes manières, je n'en veux pas!
Je Veux d'l'amour, d'la joie, de la bonne humeur, ce n'est pas votre argent. Papapa papaaa...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Také dni mať, kiežby bola guľa na dverách ...
Cítiť Ťa v tom ... hlboko cítiť ...