Dnes som kúpil veľké balenie perníkov a utekal ich darovať. Na polceste som si spomenul, že tu už nie je. Nechcem si to pripustiť. Otvoril som ich a začal vyjedať sám.



Začalo pršať.
Z vlasov mi frckajú kvapky vody, čo boli predtým dažďom.
Zmyjú z vás nadšenie.
Spomenul som si ako sme kráčali zahmleným mestom. Poprešívaným stehmi svetiel pouličných lámp a odpovedali si otázkami. Neviem dokedy to bude trvať, ale vediem si antikalendár. Zajtra to bude zas konečno mínus jedna.

Všetko to plynie tak týchlo a ja sa nestíham pripraviť.
Nestíham ich objať a povedať im ako ich mám veľmi rád a oni sa medzi tým rozplynú. Nechajú len vryté okamihy, ktoré vás po zvyšok života budú v echu sprevádzať. Nerozumiem veciam.

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
phantasia  28. 11. 2012 00:26
ani ja nerozumiem, len sa tak tvárim. resp. musím



P.S. ňuňavá lepreuchanská hudba. príjemne mi padla do tónov večera
2 
fotka
piotra  28. 11. 2012 14:31
mäkká melanchólia.
3 
fotka
bonita  28. 11. 2012 16:19
nevedomosť je požehnanie

a mám chuť na slivkový perník!
4 
fotka
plutvonozceakrivozubky  30. 11. 2012 12:28
bravo
Napíš svoj komentár