Slnko príjemne svieti. Krok.
Vietor sviežo fúka. Krok.
Som blázon, alebo sa tak iba necítim? Krok.
Všade naokolo ticho, nič sa nedeje. Krok.
Takú pohodu by som bral dlhšie. Krok.
Vošiel som do podchodu naproti.
„SMRŤ BRATISLAVE“
Stále tie isté nápisy malých rebelov, fanúšikov, ktoré tam sú hádam už od môjho odjakživa. Tých malých rebelov, ktorí už najskôr takí malí nie sú a možno už majú aj vlastné rodiny, deti.
Tak som si predstavil čo by taký otecko povedal malému, keby sa tadiaľ raz prechádzali.
„Čo je to tam napísané ocí?“
A ocí by povedal: „Vieš, to načarbali najskor nejakí mladí fagani. “
„A prečo?“
„Nuž, asi niečo chceli vyjadriť.“
„A prečó?“
„Nooo...neviem, nevšímaj si také mrzké veci.“
Vchádzam do dvora a musím sa pousmiať. Scéna ako vystrihnutá z Requiem for a dream.
Vyobliekané babičky sa v rade slnia pred bytovkami, rozoberajú Poštu pre teba a ohovárajú susedov.. Niekedy zabúdam aké otravné je to počúvať dlhšie než 12 sekúnd.
„Čauko, nájdeš si čas niekam zájisť, keď už ideš zajtra do toho francúzska?“
„Za chvíľu idem do divadla, najskôr niekedy o polnoci budem mať čas, ak ti to vyhovuje..“
„Jasné, v pohode, tak brnkni až budeš free.“
Vraciam sa naspäť a predchádzajúce výjavy sa mi premietajú na sietnicu, len z iného uhlu. Úplne iného. Prázdneho.
Ja som tu a som. Taký, akého ma tvoríte.
A svet.
Drsnejší a zvrátený. Stop.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
31. 7.júla 2012 19:18
svet je obcas napicu
2
Ako napísal K-roll, len toto je mi milostivou záhadou:
„Čauko, nájdeš si čas niekam zájisť, keď už ideš zajtra do toho francúzska?“
„Za chvíľu idem do divadla, najskôr niekedy o polnoci budem mať čas, ak ti to vyhovuje..“
„Jasné, v pohode, tak brnkni až budeš free.“
„Čauko, nájdeš si čas niekam zájisť, keď už ideš zajtra do toho francúzska?“
„Za chvíľu idem do divadla, najskôr niekedy o polnoci budem mať čas, ak ti to vyhovuje..“
„Jasné, v pohode, tak brnkni až budeš free.“
Napíš svoj komentár