sme život, čo nevie žiť, o smäde a nechlebe
vegetácia píšuca dejiny do horiaceho papiera
schnúci brod, čo robí to isté, len bez pera
zem, čo je pre nás príliš maloveľký vnem
zomierame, žijeme v ňom z dňa na deň
my
z impéria myšlienkových krádeží našich predkov
čo podliehame látkovým výmenám
vinúc múdrosti za hranice vesmírnych odpadkov
a zabíjame kvôli ropným plošínám
máme aj tak pocit, že existuje osud a vie sa nakláňať
že existuje dobro, zlo a žujeme to ako ovce vňať
_ _ _ _
a čo? ...
Každá tvár, čo iný sen
nechám vzplanúť svoj, ten
do úplného popola
netleje?..no smola
z čiernobiela do farebna
obscézny triumf, budúcnosť,
žime si tak, že obdarí
vráskami štastia na tvári
pomôž tvoriť sladkú hudbu v náručí noci
aj keď sme cvoci
hoci
ťažko je vybrať si, čo chceme hrať
nechceme kradnúť, no chceme brať
márnivá mladosť, nekonečne láskavá
nehraj v nej múdrosť bezchybnú
sýti sa výjav, teatrálna korálka
mne páči sa iná obálka
ži chyby, čo slastne spaľujú
s každou vôňou, zvukom, dotykom
s ozvenou šepotu najhlasnejších túžob
netúž po nemožnom, túžbou zmeň v možné
aj zrnko piesku perlou sa stane
nasleduj chorále masívne, zvučné
v mozgovej štrbine, struny v orgáne
neodvrátim sa viac od ozajstnej krásy
cesta tak zmyselnou stáva sa
plný vznešenia kýblik belasý
znesú mi modré nebesá
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
onaj123
31. 12.decembra 2011 00:09
Dobre ti to veršuje !!! No ak si to ty napísal tak si dobrý!!! Mne sa to páči má to myšlienku súčasnosti !!!
Napíš svoj komentár