spev sirén pocestných víta
a ja
prechádzkou krajom velebným
keď svetlo večernice neslabne
keď hlavou záhady pumpujúc
lomcujú silou klieští osudu
čo presiahne každého z nás
v lesku ostria posolstva zániku
duch hľadá cestu v komnatách
čas v lone pohľady bytostí
zrkadlí
obrazy nádhery mútneho sveta
"musíš si vybrať svoju pózu
nepreceňujúc svoju úlohu"
v boji všednosti nových dní
za chrbtom kožu driapajúc
ako keď rieka reže do zeme
pokušením mätúc nás vo vetre
tečúcich krvavých energií tam
kde
v myšlienkach šedivo fúzatých
tiene mrakov krajinou plhavé
v tôni stromu listov šuštavých
vpíjajú vlhčinu koreňe hlboké
som...
topánkou rozpučil chrobáka

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár