Lubusik: Beznádej a naivita ..

No konečne. Po veľmi dlllhom čase sa mi zas konečne podarilo nájsť čas a napísať sem pár vecí. Škoda ale, že to nie sú tie pekné veci, skôr naopak. Neviem prečo práve teraz v tomto čase ma prepadajú len samé pesimistické a pochmúrne myšlienky. Asi to bude tým, že je toho na mňa priveľa. Maturita, prihlášky na výšku, no všetkého je toľko.

Včera som si čítala staré maily, čo som si písala ešte s Jarkom. Prepadla ma strašná beznádej a nehorázny smútok. Písali sme si o všeličom, že sa mu páčim, že závidí Borisovi, že ma má, že ma má rád. Jedného času, keď sme mali s Borkom menšiu krízu, sa ma kamoši pýtali, prečo to s ním neskončím a nezačnem chodiť s Jarkom, že vidno na ňom, ako ma má strašne rád. On si na mňa vždy našiel čas, prišiel za mnou, aj keď bol Boris radšej so spolužiakmi, Jarko bol vždy ku mne milý, tešil sa, keď ma stretol, vždy sa na mňa krásne usmial.

Bože, ako mi to chýba. Všetko. Čo by som dala za to, keby ma po príchode do školy privítal vysoký usmiaty chlapec so slovami: "Ahoj Ľubka, ako sa máš? "

Myslela som si, že sa s tým vyrovnám ľahšie, ale to vôbec nejde. Akurát sa presviedčam, že je tu so mnou. Ráno vstanem, pozriem na jeho fotku, poprajem mu dobré ránko, často sa mu v mysli prihováram a dúfam, že mi pomôže. Ale je to už lepšie, už sa na neho nepozerám so slzou v oku, ale s úsmevom na perách. Tak, ako to robil on.

Chcela by som sa o tom všetkom s niekým porozprávať, len nemám s kým. Boris ma vždy zastaví s tým, že to mám nechať tak ako to je, že tak to má byť. Veď mne by len stačilo pár slov, aby mi niekto len povedal, že ma mal rád alebo ja neviem čo. Je to ťažké. Tak aspoň tu to môžem napísať. Pre seba.

Trápi ma aj Borko. Sme spolu hádam rok a pol. Pre mňa je to strašne dlhý čas. A kam to pôjde ďalej? Asi nikde. Aspoň tak to asi chce on. Vraj to nemá zmysel, keď budeme každý na inej škole a uvidíme sa možno raz za mesiac.

Podľa mňa to je úplná somarina, tak keď niekoho ľúbim, budem chcieť byť s ním stále. No on si to zjavne nemyslí. A prečo by si aj mal, veď ma ani nemiluje. Ja som mu povedala, že ho milujem a on, nič. To bol snáď môj druhý najhorší pocit v živote. Vraj ma veľmi ľúbi.

Ale hej, na čo by ma miloval, keď aj tak to chce po škole skončiť. A ja hlúpa naivka samozrejme verím, že ma bude ľúbiť večne a dúfam, že si to rozmyslí a zostaneme spolu. Tak veľmi by som chcela, aby to tak bolo. A aby mi povedal, že aj on ma miluje a chce byť so mnou. No, naivka.

Samé nereálne veci, ja viem, chcem aby sa Jarko vrátil a Borko ma miloval. Je to také nemožné, naivné, hlúpe, ale aj tak v to dúfam a to mi pomáha ..

Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

Beznádej a naivita ..

Komenty k blogu

Horúce!