Jarko, prosim ta, neodchadzaj :-( ..

Nikdy som si nemyslela, ze budem niekedy pisat takyto blog. Nikdy som si ani nemyslela, ze to zazijem. Nikdy som to nechcela. Ani teraz to nechcem. Je to to najhorsie, co moze byt: smrt kamarata .

Jarko zomrel dnes poobede, vraj havaroval na motorke. Boze, tie jeho motorky. Bol do nich blazon. A nakoniec kvoli nim prisiel o zivot.

Boze, este len zacinam pisat a uz ma zaliali slzy. Nad nicim inym nerozmyslam, len ze preco sa to muselo stat a preco prave jemu.

Bol mlady, zivot mal pred sebou. Akurat teraz v piatok by mal stuzkovu. Ako som sa tesila, ze si spolu zatancujeme.

Bol to clovek plny optimizmu, stastia, lasky, aspon tak som ho poznala ja. Bol taky hanblivy a v zivote by nikomu nedokazal ublizit. Pre mna to bolo take usmievave slniecko, vzdy ked som ho stretla sa usmieval a bol taky spokojny.

Preco sa to muselo stat prave jemu? Nevinnemu a dobremu cloveku? On si to vobec nezasluzil.

Ked teraz rozmyslam nad vsetkymi vecami, o ktorych sme sa rozpravali, ako sa spolu nikedy opijeme, ako ma prevezie na motorke, aky bol mily na Bystricke, ked ma dovliekol do chatky s bolavou nohou, ako sa hanbil, ked som ho chcela objat a bol z toho v rozpakoch.

Boze, mam ho velmi rada. A vzdy aj budem. Vcera som mu napisala oznamko. Chcela som mu ho dat, ale ja tava som ho zabudla doma. Teraz mu ho uz nikdy nedam.

Boze, ako mi je to strasne luto. Som smutna, on si to nezasluzil.

Jarko, budem ta mat stale rada a nikdy na teba nezabudnem .

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu