Vcera som bola na pohrebe. Na pohrebe uzasneho chlapca a kamarata. Jarka.

Na poslednej rozlucke. Bolo to nieco strasne. Naozaj by som to uz nechcela zazit. Bola to taka kruta realita.

Na kraji stali jeho rodicia a pribuzni, v strede truhla s jeho telom. Velmi tazko som k nej pristupila a uvidela jeho tvar, este stale s milym letmym usmevom. Az pri tom pohlade na neho som si uvedomila tu skutocnost. Odisiel. Navzdy. Uz sa nevrati. Neubranila som sa slzam, neubranil sa im takmer nik.

Navzdy nam odisiel nas kamarat. Na pohreb mu prislo strasne vela ludi. Ludi, ktori ho mali radi, ktorych mal rad on, ale aj vela takych, ktorych vobec nepoznal a oni nepoznali jeho.

Prikladom toho boli ludia, stvrtaci, z nasej skoly. Pochybujem, ze aspon polovica tych ludi s nim niekedy prehovorila. Z nasej triedy sme ho poznali mozno piati. A napriek tomu prisli aj vsetci ostatni.

Pohlo to asi kazdym clovekom. Taky kruty a necakany osud. Bol to chlapec, ktory navstevoval tu istu skolu ako oni. Mohlo sa to stat kazdemu. Mal pred sebou posledny rok studia, najkrajsie, posledne chvile so spoluziakmi, stuzkovu, maturitu, vysoku skolu ..

Dotklo sa to kazdeho. Hociktori z nas mohol byt v jeho kozi, avsak osud si vybral prave jeho. Az na pohrebe som si uvedomila, aky je zivot kratky a nevyspytatelny.

Nikto nevie, kedy sa skonci prave ten jeho. Preto by si mal kazdy uzivat svoj zivot naplno, uzivat si naplno kazdy den, kazdu sekundu, pretoze nik nevie, ci prave ta jedna nebude aj jeho poslednou ..

 Blog
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
antropofobia  11. 11. 2008 20:50
Až ked človek príde do styku s krutou realitou,s niečím fakt zlým alebo smutným,pochopí niektoré veci,asi preto sa aj tieto nepríjemné udalosti stávajú,človek sa zamyslí a aspon na chvílu si uvedomí,že to že tu je nie je náhoda či bežná vec,ale každým okamihom sa to može zmenit ale ludia sa pri tom tak vobec nesprávajú...
2 
fotka
mid  11. 11. 2008 21:09
Je to tak, a je to smutne...a mozno este smutnejsie ako vyrovnat sa s vlastnou smrtelnostou je vyrovnat sa prave s tym, ze kamarat uz jednoducho nie je, a zrejme nikdy ani nebude. Ostava len verit, mozno aj tak slepo...
3 
fotka
seagull1  12. 11. 2008 12:57
Tak to mi je luto. Zial, poznam to. Pred mesiacom a pol sme pochovali nášho kamaráta, spolužiaka. Skoda ze rakovina je sviňa. Ale my musime žiť ďalej...
4 
fotka
skaza  14. 11. 2008 14:32
veru tak..Jaro uz nieje....
5 
fotka
skaza  14. 11. 2008 14:36
neuveriteľne zlá predstava
6 
fotka
hiphopsissi  17. 11. 2008 07:50
no hej je to smutne. 2.jula presne na moje narodky sme aj my pochovali nasho kamarata a spoluziaka. mal necelych 16 rokov, bol to uzasny chalan ktoreho mal kazdy rad, s nikym nemal konflikty, dobre sa ucil, nefajcil, nepil a ta svina voda si ho stiahla zo sebou... ( ale Misko je s nami stale a bude snami az do skoncenia skoly... a mna sa to dotklo asi najviac, pretoze som ho lubila... a budem ho lubit este viac... (
Napíš svoj komentár