Co to so mnou je?

Poznate ten pocit ked len tak stojite a pozerate sa okolo na ludi ktory sa bavia a vam to zrazu pripada take vzdialene a nepodostatne...obcas ten pocit mam...

len tak sedim zizam na strop ako nam v triede blika ziarovka a premyslam co tu vlastne robim???
mam chut odist...
vzdat sa...
zblaznit sa...

blazni to maju jednoduche...nic ich netrapi...vsetci su na nich mili...pre tu ich jednoduchost...a lutuju ich...lutost je svinstvo...ani nieje preco lutovat...

potom sa postavim spoluziak mi uhne aby som mohla prejst prejdem dopredu k tabuli zahnem k oknu a sledujem ako sa za oknom pohybuju listy na strome...teraz je zima a ziadne tam niesu...

mne to vsak nevadi...len si tak stojim opreta o parapetu s MP3 v usiach a premyslam...mam chut zacat padat...len tak sa uvolnit a hodit sa za seba...mat pocit volby...jednoduchost...tu hladam...zivot je pes...

pomaly si zacinam uvolnovat svaly na nohach a premyslat ako dlho potrva tento pocit volnosti nez dopadnem na zem do tvrdej reality...cakaju ma vybuchy smiechu...skodoradost je najvadsia radost co???

ale mne je to jedno...lezim si tam premyslam ci by som nemala vstat a padnut znovu...ale nemozem...

citim na sebe ruky...tvarim sa ze nepocujem ako na mna kamarati kricia...Lufi vstavaj je ti nieco?no tak reagu...zdvihni sa...ci chcem ci nechcem postavia ma na nohy...ved od coho by tu bolo tych zopar naozajstnych dobrych dusi zvanych najlepsi kamosi...

ja sa len v duchu usmievam a premyslam co asi tak poviem...raz prehovorit musim...otriasli ma zimomriavky...davaju mi vodu...ja sa stale tvarim neurcito...

po chvilu zacnem ragovat...ach ake bolo to ticho krasne...poviem ze sa mi zatocila hlava...aj tak je jendo co poviem...kamarati ma pochopia nech by som bola povedala cokolvek aj ked vedie ze to nieje pravda...ale netahaju zo mna uz nic dalsie...

ostatny si myslia to co vzdy...aha dalsia chudera potrebuje pozornost...ja si sadnem naspat na miesto a dalej sledujem ziarovku...kam mi dali tu MP3???

aha este ju mam na krku...zasa ju zapnem...a premyslam nad tancom zo smrtou...nadheran pesnicka...a je dostatocne dlha aby som premyslala a nechali ma chvilu napokoji...

ani neviem co som to vlastne chcela...aha uz viem!!!
chcela som sa len ZBLAZNIT!!!

preco je to take tazke stat sa blaznom???a pri tom byt nim je podla mna jednoduche...vzdy ked na to pomyslim citim sa prijemne...je to normalne???

asi nie...ale sak ja som nikdy nebola normalna...ale ked som nikdy nebola normalna tak som cvok!!!hmm zeby som sa uz zblaznila a nevedela o tom???aj to je mozne...ale to by som nad tim asi nepremyslala...a kruci...tusim moc premyslam...ako vzdy...

tak mi skocila pesnicka...dam is dole sluchatka usmejem sa na spolusediaceho prehodim zopar slov...poslem usmev smerom ku kamaratke ktora na mna ustarostene pozera z konca triedy...vratim grimasu spoluziakovy vo vedlajsom rade a hodim prekvapeny pohlad smerom ku kamosovy pri tabuli...

v tom zazvoni a vojde ucitel...a zacina dalsi mizerny den...a pri tom som sa chcela tak malo...iba sa zblaznit...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu