Ja viem je to brutalne ale uz to inak ani nevidim...zo zaciatku ma aspon sral pohlad na parik ktory sa nevedel prestat ociciavat ani v autobuse v zatacke ked pomaly padli na zem...no ale teraz uz nic...necitim nenavist necitim lasku...
uz zijem podla filozofie ktoru som si cez jednu veeeeeeeelmu dlhu a veeeeeeeeeeelmi nudnu hodinu uctovnictva vyrila do lavice:
IF YOU HAVE GOT NOTHING
TO DIE FOR...
THEN YOU HAVE GOT NOTHIG
TO LIVE FOR...
no teda zijem...skorej na nu zomrem...proste som uplne prazda...a najhorsie je ze ma to nesere...kazdy mi hovori ze to ta prejde a najdes si lepsieho a dalsieho...ale uz je to viac ako rok a furt nist...
netvrdim ze je to na veky ale je to nudne...prezivam zo dna na den a rano uz ani neviem aky dovod si vymyslet aby som vstala s postele...nic ma nebavy...
najprv som bola naladova...nieco som stratila nieco som ziskala...
nevedela som sa rozhodnot ci budem viacej k polutovaniu ked budem hrat hrdinku ktora setko zvladne je na vsetkych mila a pomaha kde sa len da...
alebo ci ked budem smutna stranit sa ludi a cakat kto ma pride polutovat u koho sa mozem vyplakat a komu zasa skazit naladu...
ale teraz..............
teraz je to o nicom...den plynie za dnom a len cakam aky kamienok zasa zceri hladinu mojho absolutneho kludu...mojej aboslutnej ofenzivy...alebo defenzivy???
no ja som uz treti rok sama, kratke tyzdnove vztahy neratam, lebo to nie su vztahy... bolo to len ubohe stastie, ktore mi bolo dozicene na chvilku... z coho sa tesim? Hm... asi z priatelov, akych mam..zo spravenych skusok v skole, z dobrej vykonanej prace v robote...to je asi vsetko z coho sa tesim...tes sa aj ty, ze si sa dokazala zobudit do dalsieho rana...mozno to nasledujuce bude ine, treba len verit. Ja verim...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.