Celu cestu som musela sledovat nasledky mojho konania cize mojho naj kamosa a kamosku ako su do seba plne zabrati a nist ine si nevsimaju...Som rada ze som ich dala do kopy ale kedze som uz par mesiacov sama ide ma rozhodit od zialu...Len co sme vystupili z elektricky povedala mi kamoska : " Vidis ten kopec pred nami? Tak mi ideme uplne na vrchol!"
V tej chvili som vedela ze zacali problemi...Som totiz ciastocny alergik a trpim aj zadichavicnostou v preklade ked idem nejaky dlhy vystup do kopca chytaju ma zachvaty. No teda a nieje to ziadna sranda nemozem sa nadychnut a zacne ma chytat panika co to este zhorsi a mozem sa aj zadusit...a presne takyto zachvat som tam chytila ale napokon sa mi podarilo ukludit a zacala som dychat...akurat ze som sa totalne vycerpala a preistotu praskla papulou a zem...Po chvili kriesenia a upokojovania sme mohli pokracovat dalej.
Ked som sa konecne dostali tam kam sme chceli tak som sa len hodila na zem(teraz uz umyselne)a ani ma dalsiu pol hodku nehlo...az ked mi dali do ruky pivco stuck_out_tongue:otom sme zalozili ohen popijali pivco a opekali si pri tom...proste idilka.
Ale ta sa zacala kazit ked uz mal Pech v ruke 6 pivo, ja 4 pohar vodky z dzusom, Pooky robil kotrmelce jak sa snazil chodit, DeeDee mala uz dost, Sonka sedela z Majou a Adou, Jasurak vymyslal blbosti a Buzna si sadol hodne daleko od nas a pil sam pivo...zacalo sa skupinkarstvo.
Pametam si ze sme si sadli za chatu s Pookym, Pechom a DeeDee a zacali sme rozoberat kamaradstva a lasky. Kedze som uz toho vsebe mala viac ako dost ako vsetci po okoli tak som zacala revat ze som sama a ze vsetci chcu byt len kamosi. Co je bohuzial pravda lebo kazdy s kym by som chcela byt viac mi povie : "Budeme kamarati." Za tuto vetu by som uz vrazdila...
Ostatny mi to samozrjeme zacali vykecavat a hovorili svoje priklady a ze je lepsie mat kamosou a take podobne dristy ktore nijako nepomozu ked je clovek sklamany a ozraty.
Napokon som sa vyvracala a bolo mi lepsie...Cestu domov si pametam len ako zo sna...Ale vazne ma sere jedna vec. Ja som sa totiz chcela takto ozrat az na 18tku a nie len tak ale kedze som to zazila tak som rada ze som si tym pokazila obycajny den a nie narodky. Je to daco strasne. Raz stacilo. Uz nikdy viac...Ak si nabuduce pojdeme opekat tak uz vazne chcem udrzat tie spekacky vo mne...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
apokalypsaaa
29. 7.júla 2006 01:33
zabitee :---)
3
LUCINKA..ved bola šupa!
ja verim,že si to ešte zopakujeme..
a neboj,možeš byť rada,že s tebou chcu byť šetci kamoši,i ked chapem,jeden by mohol,ale to pride.
Ja to mam zas tak,že chcem byť ja kamoška a potom neni ani kamoš,ani nič..
ja verim,že si to ešte zopakujeme..
a neboj,možeš byť rada,že s tebou chcu byť šetci kamoši,i ked chapem,jeden by mohol,ale to pride.
Ja to mam zas tak,že chcem byť ja kamoška a potom neni ani kamoš,ani nič..
Napíš svoj komentár