„Jasné Lenka, potrebuješ niečo?“
„Nie nie, len som trošku smutná, pretože si tu dlho nebol, a myslela som si, že si dobre rozumieme, ale...“
„Bože Lenka, len si prosím ťa nemysli, že som neprišiel kvôli tebe. Jednoducho som sa nevedel vyrovnať s tým, čo si mi minule povedala... Mohli by sme sa dneska stretnúť len my dvaja niekde inde?“
„Dobre Alex, tak o piatej na ihrisku pri tvojom dome...“ tút tút tút.
Nevedel som čo od radosti so sebou. Dokonca som si aj začal spievať, čo obyčajne nikdy nerobím.
Obliekol som si tie najkrajšie veci aké som v mojej skrini našiel a bežal som do kvetinárstva kúpiť Lenke aspoň jednu ružu.
A nevedel som sa dočkať kedy odbije piata hodina.
Už len 5 minút....
Hovoril som si cestou dole kopcom na ihrisko. Postavil som sa vedľa lavičky a čakal kedy zbadám tú nádhernú siluetu postavy.
Len čo som ju zbadal srdce mi bilo ako splašené, dobreže som sa za ňou nerozbehol ako v romantickom filme.
„Ahoj Alex, povedala, a vtisla mi pusu na líce.“
„Ahoj Lenka“, pozdravil som sa a držal pred sebou tú jednu ružu ako miništrant sviecu. Aj som si na nej všimol, že jej bolo do smiechu ale asi ma nechcela uraziť, tak to nejako v sebe udržala.
„Ďakujem Alex, to je prvý kvet ktorý som dostala z lásky...“
Neviem prečo to nazvala ako lásku. Ale lichotilo mi to, že si Lenka všimla moju náklonnosť.
„No čo Alex, ako sa máš? Dlho si tam nebol a veľmi si mi tam chýbal...“
„Viem, ale tak ako som ti rozprával, nevedel som sa vyrovnať s Ninou... A neviem to spracovať do teraz... Je ťažké sa zmieriť s niečím takým, veď ju poznám hádam od narodenia.“
„Viem Alex, a nechcela som ťa tým raniť ale naozaj som si myslela, že o tom vieš. Nina je dobré dievča, ale Kiko ju ťahá tam, z kade už nie je východisko... Ale vieš, ja jej to povedať nemôžem, pretože ju v podstate nepoznám. Len mi trhá srdce keď vidím, že si tak mladé a krásne dievča ničí život s takým debilom ako je môj brat.“
Rozprávali sme sa s Ninou asi štyri hodiny o všetkom čo nás napadlo. Bol to najkrajší večer v mojom živote. Nevnímal som čas a vôbec som nechcel odísť domov. Lenže Lenke zavolal Kiko tak sa so mnou rozlúčila bozkom a odišla preč.
Doma som rozmýšľal nad Ninou a nad tým ako by som jej dal najavo, že sa mi nepáči jej konanie. Pri tom rozmýšľaní som zaspal a zobudil ma až ráno nepríjemný zvuk budíka.
Celou cestou do školy som rozmýšľal nad tým čo poviem Nine a naberal som odvahu pozrieť sa jej do očí. Popritom som s tým nikdy nemal problém, lenže toto bola taká záležitosť ktorá mi naozaj vybila dych.
„Ahoj Nina.... Vieš... Prosím ťa zdrhnime lebo je toho veľa čo ti chcem povedať a škola na nás počká...“
Pozrela na mňa previnilým pohľadom, skolpila zrak, a povedala: „Dobre Alex, asi viem, čo mi chceš povedať, tak poďme.“
Sadli sme si na naše obľúbené miesto, Nina si zapália a pozrela na mňa.
„Vieš Alex, ja strašne nechcem aby si si o mne myslel, že som zlý človek. Viem, že čo robím nie je správne ale nedokážem si pomôcť. Kika milujem neskutočným spôsobom a spravila by som pre neho všetko na svete. Preto som sa dostala tam kde som, a viem, že máš teraz plné právo vynadať mi, že som blbá krava. A vôbec sa za to na teba nenahnevám, pretože viem, že budeš mať pravdu.“
Po tomto monológu som sa nezmohol na nič iné ako povedať jej: „Nina pozri je to tvoj život, a rob si čo chceš, už nikdy to medzi nami nebude táké ako predtým a neviem či ťa to bude mrzieť a je mi to jedno. Mojím slnkom je teraz Lenka a spravím všetko pre to aby bola tým najšťastnejším človekom na svete.“
Otočil som sa a odišiel som preč. Ani som sa za ňou neobzrel, ale cítil som, že čo som jej povedal ju ranilo a myslím, že si aj dobre poplakala.
Ja tiež, ale nevedel som ako inak reagovať. Tešil som sa len na večer a na to ako budem opäť s Lenkou.
Zavolala mi, že mám prísť do brlohu aby si Kiko nezačal domýšľať nejaké svoje teórie.
Nechcelo sa mi tam veľmi, ale kvôli Lenke som to spravil.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
pubertslatinocelny
16. 3.marca 2010 21:45
@hnisavica
Napíš svoj komentár