Osobnosť v pravom slova zmysle však treba skutočne hľadať. Status osobnosti totiž nemožno prisúdiť každému známemu človeku.
Ayrton Senna. Pre mnohých len meno, pretekár, ktorý zomrel na trati pri tragickej nehode. Ayrton Senna však osobnosť bezpochyby bol. Mladý, dravý človek s otvoreným srdcom a čistou dušou. Narodil sa pre to, aby závodil. Pre to, aby ľuďom ukázal, čo je to sen, vášeň, odhodlanie, bojovnosť a obrovské levie srdce. Bol fenoménom svojej doby. Človekom, na ktorého sa len tak nezabúda. Jeho snom bolo závodiť a víťaziť za každých okolností. Toľko talentu, ako bolo nadelené jemu by sme v F1-tke hľadali márne. Isto bolo mnoho dobrých priam vynikajúcich jazdcov, na ktorých svet nezabudne, no on sa od nich čímsi odlišoval. Neprijímal F1 ako súčasť svojho života pre peniaze a prestíž, ale pre vôňu benzínu a vášeň pre krútenie volantom.
Jazdil v dobe, kedy bol pre štart v F1 nevyhnutný talent. On ho mal a bol si ho vedomý.
" V roku 1978 som prvýkrát prišiel do Európy, aby som súťažil mimo Brazíliu v svetovom šampionáte. Bolo to len o jazdení, len o závodení. Nešlo o politiku ani o peniaze. Bolo to skutočné závodenie."
A presne o to mu v živote išlo - o závodenie. Nie o peniaze a politiku. Keď pred ním jeho mama do kamery povedala, že je to dobrý syn rozplakal sa. Nezdráhal sa do médií rozprávať o Bohu v ktorého tak veril. Nebál sa povedať svoj názor napriek tomu, že v istých okamihoch jeho kariéry sa zdalo, že proti nemu stojí celý svet na čele s Alainom Prostom. Ten totiž nedokázal dodnes stráviť to, že sa v jeho ére našiel niekto mladší a talentovanejší ako bol on sám.
Motivoval a zachraňoval milióny ľudí v Brazílii, ktorí od jeho čias nemali väčšieho národného hrdinu. V krajine, ktorá sa zmietala v obrovských problémov bol ich jedinou radosťou. Rodákom, ktorý bol na svoju hrudu hrdý a nosil jej vlajku v kokpite pri každom závode až na ten posledný. Keď prvýkrát vyhral GP Brazílie (niekoľko posledných kôl sa mu prevodovka zasekla na šiestom stupni a napriek tomu vyhral) bol na konci tak vyčerpaný, že preťal cieľ, dlho kričal od radosti a odpadol.
Investoval do brazílskej mládeže a snažil sa pre ňu tvoriť lepšiu budúcnosť. Svojim správaním neustále dokazoval, že je človek hodný obdivu. A vždy - po celý svoj život, to bol ten skromný a pokorný Ayrton, ako ho všetci poznali.
Veľké osobnosti ako by priťahovali nešťastné konce. A tak prišiel víkend na prelome apríla a mája, ktorý sa do histórie zapísal krvavými stopami. V tejto sezóne Senna nemal dobré auto. Podrazy, ktoré sa mu v F1 prihodili na ňom zanechali stopy a v priebehu jedného roka zostarol na pohľad o nejakých 10. Z očí sa mu vytratila iskra a z úst zmizol úsmev. Zdal sa akýsi nervózny - skrátka nebol to Ayrton v pravom slova zmysle.
30. apríla 1994 - kvalifikácia na GP Imola. Pri nešťastnej nehode zomiera rakúsky jazdec Roland Ratzenberger, ktorého smrť otriasla mnohými ľuďmi - vrátane Sennu. Nedeľný závod sa však napriek tomu konal a tak si na štart z prvej pozície Senna do kokpitu pribalil rakúsku vlajku na počesť Ratzenbergera. Štart sa kvôli hrozivej nehode v úvode musel opakovať.
A prišla zákruta Tamburello, kde náhle po devastačných zraneniach hlavy skonal aj on. Srdcia miliónov ľudí na svete zovrela neistota a zároveň nádej. Fatálne dôsledky nehody sa však v krátkom čase potvrdili a motoristický svet sa zahalil do čiernej. Poslednýkrát vydýchol 1. mája 1994 o 19:07. Bol zároveň posledným jazdcom, ktorý zahynul na okruhu F1.
Dodnes sa považuje za fenomén a vôbec najlepšieho jazdca aký sa kedy vyskytol v motoristickom športe.
V istom novoročnom programe mu jeho priateľka želala šťastné roky 1990... A za každý ďalší dostal pusu na tvár. Roky menovala len do 1993. Prvýkrát v kokpite nemal vlajku Brazílie. Prvýkrát v živote sa bál sadnúť si do monopostu. Poslednýkrát vydýchol. Možno sú to náhody a možno osud. Ja osobne si myslím, že už keď sa narodil, bolo mu do vienku dané práve toto. A ako o ňom povedali tí, ktorí ho poznali: Aj keby svoj osud poznal, neurobil by vo svojom živote nič inak.
Svet prišiel o veľkú osobnosť.
A nech už to bol pre mnohých len jazdec, pre mňa navždy ostane niekým výnimočným. Niekým, kto bol viac napriek tomu, že sám o sebe si to nikdy nemyslel.
"Bol ešte väčším človekom mimo svojho auta, ako v ňom." /Gerhard Berger - jazdec a veľmi blízky priateľ Ayrtona Sennu/
Česť jeho pamiatke!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bridget94
23. 7.júla 2011 22:52
Ayrton bol (a aj je) legendou, na ktorého sa nikdy nezabudne!
Napíš svoj komentár