Mám mnoho známych - asi tak ako každý. Kamarátov sa tiež nájde dosť. Ale ľudí, pri ktorých mám ten nezabudnuteľný pocit, keď sa mi chveje žalúdok a je mi jednoducho dobre, veľa nie je.

V mojom okolí sú proste ľudia, ktorí ma vždy nabijú energiou a zabudnem pri nich na všetko zlé. A pri tom ešte možno pred pár rokmi, by som v živote nepovedala, že si budem s takými ľuďmi rozumieť. Ale to, že protiklady sa priťahujú asi má niečo do seba.
Tak rada počúvam nespočetné množstvo historiek a zážitkov od osoby A. (Meno nie je podstatné - to mám v srdci) Tak veľa sa z toho dokážem naučiť. V toľkých smeroch mi ukáže úplne iný obzor alebo pohľad na veci okolo mňa. Myslím, že aj kvôli takýmto ľuďom sa stávam ja sama lepším človekom. Osoba A je človek, s ktorým keby ma posadíte do opustenej miestnosti, dokážem s ním prerozprávať možno aj týždeň a predsa sa mi nezunuje.
Osoba B je človek, ktorý si všimne všetko zlé, čo na mne zanechá stopu. Nevie to mnoho ľudí, pretože veci, ktoré ma trápia schovávam aj sama pred sebou. Ale on to proste vie. Vidí, keď mi je niečo ľúto, alebo som nahnevaná alebo podobné veci. A nespraví to, čo by urobili mnohí. Nepríde za mnou a nezačne ma objímať a ľutovať. Postaví sa predo mňa, chytí ma za plecia a uprene sa mi pozrie do očí. Povie mi, čo si všimol a vždy, jednoducho vždy vie, čo potrebujem počuť alebo urobiť. A až potom, keď vidí, že som prekonala ďalšiu prekážku, objíme ma a povie, že on vie aká som silná a, že je rád, že som to znovu ja.

Niekto si povie dvaja ľudia. Ja mám rada mnohých. Ale tieto dve osoby vnášajú do môjho života úplne iné obzory ako ostatní. Každému by som priala takých priateľov. Na ktorých sa tešíte a neviete sa ich dočkať. Takých, ktorých dokážete akceptovať a diskutovať s nimi bez akejkoľvek hádky.

Jednoducho ľudia, čo za niečo stoja, a ktorých je v tejto dobe tak strašne málo. A ja si vždy poviem, že poznám AŽ dvoch.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
munchausen  7. 2. 2011 22:15
Skvelý článok! Aj ja poznám takých ľudí, škoda len, že sa medzi nimi a mnou ešte nerozvinulo priateľstvo. No to časom príde, ešte sa dlho nepoznáme.



A som rád, že pre istú osobu som ja ten, kto jej dodáva nádej a chuť žiť.
2 
fotka
luciia  7. 2. 2011 23:03
Ďakujem pekne... Nie je to článok skôr taká myšlienka... Dnes som nad tým cez deň premýšľala tak to muselo ísť von... Tak keď sa to rozvinie do priateľstva tak si ho chráň, nech vydrží všetko čo by ho mohlo ovplyvniť...



Aj ja som pre pár ľudí o ktorých viem takým človekom a nesmierne si to vážim...
Napíš svoj komentár