Priznám sa, aj ja som bola taká, keď som mala asi 13 rokov. Myslela som si, že všetko musí byť tak, ako si ja myslím, a kto mi odporuje má zlý názor. Asi takéto prejavy povahy patria k puberte. Časom som sa začala na veci dívať z rôznych uhlov pohľadu a prišla som aj sama na to, že niekedy je pravda možno niekde v strede, alebo nie je vôbec. Pretože na množstvo vecí na tomto svete sa každý z nás díva inak. A sú veci, kde pravda vlastne nie je, lebo ju majú všetci a u každého je iná.
Niekedy ma preto zamrzí, keď sa snažím poradiť niekomu, kto možno toho ešte nepreskákal toľko ako ja a on to berie ako nejaké poučovanie, alebo buzeráciu. Nie je to pravda. Priateľom vždy pomáham nezištne s tým, že chcem aby sa mali dobre a aby neopakovali chyby, ktoré som niekedy urobila ja a som si ich vedomá tak ako aj následkov týchto chýb. Sú ale aj typy ľudí, ktorí pomoc potrebujú, chcú aj nechcú. V tejto dobe je akoby moderné preháňať, všetko zveličovať, a každý jeden nezdar v živote nazývať depresiou. Nemám rada, keď očujem z úsť násťročného slovo depresia. Nie je to totiž len zmena nálady, alebo smútok, ale vážne ochorenie.
Čo je depresia
Depresia je ochorenie celého organizmu. Nie je to teda slabosť, nedostatok vôle alebo sebadisciplíny. Vedie k pocitom smútku, beznádeje, k strate prežívania radosti, energie aj vôle.
Od bežného smútku alebo rozladenosti sa depresia líši najmä tým, že:
Je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok
Trvá dlhšie
Nepriaznivo ovplyvňuje našu výkonnosť
Depresia je choroba. To však neznamená, že v depresii je človek „nenormálny“ alebo „bláznivý“. Je však bez síl, energie, má smutnú náladu a vyčíta si to. Nemôže fungovať v každodenných záležitostiach. Nesústredí sa. Nedokáže sa radovať z vecí, ktoré ho predtým tešili. Cíti prázdno v duši.
Depresia je jedným z najčastejších problémov, ktoré ľudia v živote zažijú. U každého piateho človeka sa aspoň 1-krát za život objaví klinicky významná depresia. Každoročne ochorie na depresiu 5% obyvateľstva nezávisle na veku. Ženy ochorejú 2-krát častejšie ako muži.
Depresia je liečiteľné ochorenie. Liečba pomáha väčšine postihnutých. Bez liečby môžu príznaky trvať aj roky. Čím skôr sa liečba začne, tým skôr depresia odznie. Neliečená vedie k strate výkonnosti, k izolácii, k strate radosti zo života a výrazne zhoršuje celkový zdravotný stav, znižuje obranyschopnosť organizmu.
Ľudia sa však napriek tomu týmto slovkom často a hlavne radi oháňajú. Myslím si, že je práve na najbližších, aby rozoznali všetky príznaky a zistili, že sa s dotyčnou osobou niečo deje.
Niektorí z nás do smútku upadajú pre úplné banálnosti. Napríklad taký rozchod. Prežil ho iste už každý a mnohí možno aj viackrát. Je jasné, že to vždy bolí - niekedy viac niekedy menej. No nikdy to nie je dôvod na to, aby sme sa utápali v žiali dlhý čas. Predsa kde niečo končí, niečo aj začína. Chlapov či žien je na svete veľa a ťažko sa dá čakať, že prvá láska v živote bude tá najsprávnejšia a posledná. Človek sa učí, spoznáva (seba i druhých) a postupom času sa menia aj jeho očakávania a nároky na partnera.
Vracať sa ale myšlienkami stále k jednému a tomu istému nie je zdravé pre dušu. Čo už raz skončilo, znovu sa nezačne. Treba sa sústrediť na nové a pre život zaujímavé veci. Niekedy stačí zobrať do rúk dobrú knihu, a poriadnie pri nej zrelaxovať a človeku sa hneď uľaví. Treba sa venovať priateľom, rozprávať im o našich pocitoch a nie čakať, že priateľ to bude z nás ťahať ako z chlpatej deky. Priateľ je vždy pripravený počúvať, nie vyzvedať, pretože priateľ čaká, že za ním ten druhý príde s problémom.
Toto všetko sú také zvláštnosti, ktoré vás napadnú, keď sa váš priateľ zrazu zmení. Bez príčiny a vysvetlenia, nič vám nepovie a potom vám ešte vyčíta aj to, že sa o neho nezaujímate. Zrazu nerozumiete jeho správaniu, myslíte si, že sa vrátil do mentálnej roviny 12-ročného udurdeného dieťaťa. On si myslí, že má toho veľa - pritom poriadny život ešte ani neokúsil. Nevie, čo sú to problémy - problémami nazýva úplne banálne a ľahko riešiteľné veci. Možno je to neskúsenosťou, možno nevedomosťou. No väčšinou je to však bohužiaľ tým, že človek o svojich chybách a "problémoch" vie no nechce si ich pripustiť a keď si ich aj pripustí nie je ochotný ich zmeniť. Takým ľuďom sa ťažko pomáha, ba myslím si, že v skutočnosti tú pomoc vôbec nechcú tak, ako to vytrubujú do sveta. Potom sa čudujú, že sa od nich človek odvracia. Nikto z nás ale predsa nechce trpieť na úkor priateľa. Škoda len, že priateľ trpieť chce na úkor vašej pomoci. Niektorých ľudí skrátka baví ľutovať sa a stále trýzniť samých seba úplnými malichernosťami.
Teším sa na to, keď títo ľudia dostanú prvú ozajstnú lekciu od života.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
d170
6. 12.decembra 2010 17:42
asi tak, myslenie a postoj k životu je veľmi dôležitý, dôležitejší ako si väčšina ľudí myslí.
2
Tiež si to myslím a som rada, že nie som sama, ktorá zdieľa tento názor...
Napíš svoj komentár