Vekovo sa zaraďovala medzi deti. Ale jej rozum bol na diametrálne odlišnej úrovni. Jediný jej problém bol, že bola naivná.
"Čau." vypadlo z neho. "Čo ty tu takto sama?"
Rozmýšľala, aby nepovedala niečo trápne. "Ahoj. Tak ja tu čakám na Nicolle, mám s ňou skočiť do obchodu."
Ich debata vlastne nikdy nemala význam. V skutočnosti sa hanbila. Hanbila sa, aby nevyslovila niečo, čo by ju znemožnilo pred jej platonickou láskou. Pravda. Dávala význam slovám, ktoré by iným význam nedávali. Stop. Ono to vlastne nebolo celkom tak. Po internete si rozumeli oveľa viac. Viac neformálnych viet, viac uvoľnenosti...
Antoine[16:12] pod ku mne na caj
Shelby[16:12] to.. ako vážne?
Antoine[16:12] seriozne
Shelby[16:13] no tak dobre teda.. počkaj
Dievča zachvátili pochybnosti.. Čo to napísala?? Teraz sa z toho nevyvlečie!! Čo ak jej ublíži?? .. Sedela na stoličke, a pozerala na monitor.. A kurva. Pomaly vstala, a odišla do svojej izby. Sadla si na posteľ, a začala zo seba pomaly sťahovať ružové tepláky. Zastali jej na kolenách. Predsa po tomto vždy túžila, či nie? Prečo sa bojí? Myšlienkové pochody nenechávali voľný priebeh teplákom zísť až ku členkom. Boli susedia. Čo jej bránilo vyjsť o poschodie vyššie? Rázne vstala, hlasno si vydýchla a ubezpečila sa, že sa jej nič nemôže stať.
Antoine [16:27] tak kde si slecna?
Shelby[16:27] tu
Antoine [16:27] no a na co cakame?
Shelby[16:27] už idem
Shelby je offline.
Zrazu sa ocitla pred jeho dverami. Kriste pane, to je adrenalín. Mala sto chutí si streliť jednu facku. Prešľapovala z jednej nohy na druhú, prenášala váhu z ľavého chodidla na pravé, až kým nepocítila tupú bolesť v lýtku. Ofinu už mala mastnú, ochytanú, potom opäť raz uhladenú. Svoje špičky topánok už poznala naspamäť. Vedela, kde je ryha a kde nie. Pohľad upierala na rohožku. Čas ubiehal, a ona tam bezducho stála, nervózne pochodujúc po chodbe. Trasľavou rukou siahla do vrecka, a zistila, že bude takmer päť hodín... To tu stojí už pol hodiny? Oh my god, oh my goood... Zdvihla ruku do výšky ramien, zhlboka sa nadýchla, a zaklopala na dvere.
Otvoril. "Och moja, on je asi boh" pomyslela si.
"Ideš ďalej?" opýtal sa, a úsmevom sa snažil ju odzbrojiť a uvoľniť.
"Ahoj." neisto sa usmiala ona, a vstúpila do jeho bytu. Voňal úžasne. Jemnosť vonných sviečok zmiešaná so zmyselnosťou jeho voňavky jej opantávala rozum.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár