Kto si? Si tým, s čím sa stotožníš. Ak sa stotožníš napríklad s hudobným štýlom punk, budeš „pankáč“. Ak sa stotožníš s nejakým náboženskou skupinou, ľahko sa staneš kresťan alebo napríklad jehovista, heh. Ak otehotnieš, si tehotná žena, budúca matka. Ak veľa cvičíš, môžeš byť športovec. Veľa píšeš, môžeš sa stať spisovateľom. Môžeš byť učiteľ tanca, šachista, kulturista, modelka, ak veľa kričíš, budeš nervák. Ak veľa klameš, budeš klamár, ak si naivná, budeš dievčatko.
Môžeš tvrdiť, že si vegetarián, ale ak ťa ľudia uvidia si vo fast foode kupovať hot dog, asi tomu veriť nebudú. Môžeš o sebe tvrdiť, že si čestný človek, ale ak na každom teste odpisuješ z ťaháka, ľudia tomu veriť nebudú. Môžeš o sebe tvrdiť, že si zásadový človek, ale ak ich stále porušuješ, ľudia tomu veriť nebudú. V podstate nie je dôležité, čo ľudia vidia, lebo to môže byť skreslené. Dôležité je, čo robíš a ako sa to, čo robíš stotožňuje s tým, čo o sebe tvrdíš. Niekedy nie je proste tak dôležité, čo hovoríš, ale to, ako sa nakoniec zachováš. Rovnako ako viera (v niečo, v čokoľvek) je bez skutkov mŕtva.
Takže kto si? Možno ani sám nevieš, lebo si sa naučil o tom nehovoriť. Polovicu ľudí to nezaujíma a tá druhá je rada vtedy, keď sa ti nedarí. A tak sa stávaš tým, s čím sa stotožníš.
Si maliar. Každý vi, že keď sa povie tvoje meno, spája sa to s tým, že si maliar. „Heh, Stano, on je dobrý maliar, teraz mal fušku v Bratislave. Nám robil spálňu, aj detskú izbu pre malého. Je to fajn chlapík.“ Si fajn chlapík, si maliar.
Alebo si kulturista. „Hej Robo, to je borec nenormálny, minule tu ťahal na mrtvolu 220kg. Už je v p príprave na jarné súťaže, držím mu palce nech s dobre umiestni, tvrdo trénuje, zaslúži si to.“ Si fajn chlapík, si kulturista, športovec.
Alebo si Juro. Nevieš s čím sa stotožňuješ, ako väčšina mladých ľudí. Si študent a tvojím cieľom je hlavne úspešne dokončiť štúdium. To, čo bude potom veľmi neriešiš, to je ešte ďaleko, al tak veď chceš sa zamestnať. Normálne žiť život, trocha si užiť, potom si nájsť čaju, oženiť sa, založiť si rodinu. Si zábavný človek, proste Juro. Facebook je tvoj svet, žúrky tvoja vášeň a ženy tvoj koníček.
Ale čo ak nie si len maliar, okrem toho rád čítaš odbornú literatúru o vysoko napäťových zariadeniach, lebo máš záľubu vo vlakoch a každú sobotu uvaríš večeru pre svoju priateľku, si geniálny kuchár, nikdy nevynecháš miestne divadelné predstavenie, lebo chodíš podporovať svojich bývalých kolegov z divadelného krúžku, v kt. si 4 roky aktívne pôsobil.
A možno nie si len kulturista, ale si aj milujúci otec svojich 2 malých detí, s kt. sa snažíš tráviť čo najviac času, máš 2 psov, s kt. rád chodievaš na prechádzky a samozrejme máš aj povolanie, v kt. tráviš niekoľko hodín denne či príprava či nepríprava na súťaž a musíš tam vždy pôsobiť diplomaticky i keď občas si v úlohe motivátora, inokedy v úlohe policajta, máš to povolanie rád. I keď ťa všetci vidia ako ufóna fungujúceho na mäse urobenom na vode a ryži, rád maškrtíš, ale len vtedy, keď vieš, že si to môžeš dovoliť a taktiež rád varíš rôzne zdravé jedlá. Celkom rád pokecáš s priateľmi na káve.
A možno nie si len študent Juro bez zmyslu života. Možno napriek tomu, že si spoločenský a máš veľa priateľov, s kt. rád navštevuješ miestne diskotéky, veľa čau venuje štúdiu vo svojom odbore, pretože po skončení druhého stupňa by si chcel pokračovať ako doktorand a ďalej pôsobiť vlastne ako vedecký pracovník na škole a rozvíjať a podávať ďalej informácie či už kolegom alebo študentom. Málokto vie, že veľa pomáhaš doma mamke, keďže má dosť veľké zdravotné problémy a otec s vami nežije, súrodencov nemáš. Máš okrem množstva kamarátok priateľku Lenku, ktorú veľmi miluješ.
Kto som ja? Niekto ma pozná ako neskutočnú bifľu, ktorá ešte nikdy nedostala ani len fx a vkuse ruka hore. Iní za totálnu flákareň školy, že si prídem len na nutné hodiny, zo zásady neriešim prednášky a nikdy potom neviem, čo sa vlastne deje v škole.
Niekto ma pozná ako človeka totálne nespoločenského, ktorý nechodí na diskotéky, nechlastá, nefajčí, vlastne ani nežije, vonku chodí akurát tak na dvor. Iní ma poznajú ako človeka, ktorí sa kamaráti aj s pokladníčkou v novinovom stánku či sprievodcom vo vlaku, ktorý rád cestuje a za jeden deň obehne aj 500 km (šak vlaky zadarmo haha), za kaskadéra, ktorý nemá problém osloviť kohokoľvek a spoznáva tým pádom množstvo nových ľudí a mnoho z nich prerastá do celkom pekných vzťahov.
Niekto ma pozná ako človeka, ktorý nič nerobí, len chodí zdvíhať železo do posilovne medzi chlapov, čo ubíja môj potenciál a nevenuje sa ničomu inému len tomuto a dosť to s tým preháňa. Iní, ako človeka, kt. stíha milión vecí naraz, využíva plnú časovú kapacitu dňa, snaží sa pomáhať rodine, zarábať peniaze, stará sa o záhradu, chodí do školy, učí sa na skúšky, píše blogy, kreslí, navštevuje meetingy svojpomocných skupín, perie, varí, nakupuje, snaží sa „byť dostupná“ komukoľvek, ak potrebuje pomoc, rozvíja vzťahy, individuálne sa stretáva s ľuďmi....
Niekto ma pozná ako strašného snoba, ktorý sa furikuje vo vlastnom džípe,sama si kupuje stravu, ale čo veď má biznis s medom a ešte aj dostane štipko. iní ako človeka, čo chodí s autom, lebo roztrojiť sa nedá, ktoré mimochodom jazdí na LPG, ako človeka, kt. si za x vecí nepýta ani cent, i keď by mohol, kt. odmietne akýkoľvek nezaslúžený fin. prostriedok, kt. daroval svoje prvé auto bratovi, ako človeka kt. nikdy neurobí niečo, čo sa nezhoduje s jeho hodnotami len kvôli peniazom.
Niektorí ma poznajú ako človeka, kt. to so zásadami a disciplínou už fakt preháňa, veď nie sme stroje len ľudia. Ako človeka, kt. nejde ani na spiritualitu (predmet – pobytový) kvôli jedlu, kt. sa nedá nakrabičkovať na 3-4 dni, to je choré... Iní za dievča, čo kedysi malo svoje zásady ajajáj, ale tá doba už je dávno preč. Za človeka, kt často porušuje všetko, čo povie...
A mohla by som pokračovať. Ale kde je pravda? Pravda je niekde uprostred.
Pointa
Nie je dôležité, čo si iní myslia. Oni si aj tak vyberú často len to, čo im pasuje. Ale je niečo, čo je dôležité. A to, kto si. To, kým si, tvorí aj to, čo rozprávaš a ako sa v skutočnosti chováš, ale aj to, ako sa cítiš a ako sa s tebou cítia iní, to prečo a s akým úmyslom robíš to, čo robíš, či hovoríš to, čo hovoríš. Tiež spôsob, ako myslíš, po čom túžiš, ako sa rozhoduješ, či vieš poďakovať, požiadať o odpustenie, priznať si chybu, byť empatický, či sa vzdáš, či zostaneš ležať, keď spadneš. Či si ideš za svojim cieľom čestne a usilovne... A časom aj ľudia, ktorí si mysleli o tebe že si len maliar, kulturista, či Juro zistia, kto naozaj si.
Pointa II
Nikdy nesúď nikoho, ak neprejdeš míľu v jeho topánkach, lebo nikdy nevieš koľko práce, vypotených kíl, sĺz, úprimnej snahy, padania a vstávania sa skrýva za jeho neúspechom alebo aj úspechom a nikdy nespoznáš to, čo naozaj rozhoduje a to sú úmysly a ani ich nikdy nespoznáš, kým ti to sám ten človek nepovie. Nevieš, čo ten človek prežil, ako sa pri tom cítil, nevieš nič...
Pointa III
Víťazi sa nikdy nevzdávajú a tí, čo sa vzdávajú, nikdy nevyhrávajú
Pá
L.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár