Dnes len stručne. Posledné dni boli pre mňa jedinečné. Každý deň je jedinečný, ale sú dni, ktoré sú jedinečnejšie, situácie, na ktoré sa nezabúda, udalosti, ktoré rezonujú dlhšie.
Udialo sa toho dosť. Vo mne, aj okolo mňa. Už dlhší čas sa zaoberám láskou. Ale nie hocijakou, ale láskou s múdrosťou. Čo je to láska??
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna jabloň. Tá jabloň bola krásny silný a zdravý strom, ale cítila sa osamelá, často jej bolo smutno. Raz spoznala malého chlapčeka, ktorý sa k nej prišiel hrať. Spoznali sa a jabloň chlapčeka začala mať strašne rada. Chlapček k nej chodil každý, trávili spolu veľa času, o všeličom sa rozprávali, mali sa radi. A takto to chodilo celé roky. Raz, keď z chlapca vyrástol už mladý muž, jabloň ho čakala ako každý deň, ale on neprišiel. A nechodil dlhšie obdobie. Jabloň bola veľmi smutná, lebo sa o mladého muža strašne bála. Bála sa, že sa mu niečo stalo alebo, že mu niekto ublížil, bola z toho úplne zronená. Keď už ani nedúfala, mladý muž sa objavil. Jabloň zistila, že chlapcovi sa darí veľmi dobre. Našiel si dievča a je šťastný. To jabloň veľmi potešilo. Mladý muž, mal jeden problém a prišiel poprosiť o pomoc jabloň. Keďže mal svoju milú veľmi rád, chcel si ju zobrať za ženu. Chcel vystrojiť svadbu s hostinou, ale nemal dostatok peňazí. Bol z toho smutný Jabloň, pretože ho mala veľmi rada, chcela pre chlapca len to najlepšie a preto mu povedala, aby pozbieral z nej všetky jablká, predal ich na trhu a za peniaze vystrojil svojej milej svadbu s hostinou. Chlapec to nechcel prijať, ale keďže jabloň ho mala naozaj veľmi rada, nechcela o tom diskutovať, povedala mu, aby to urobil. Tak on prijal dar od milovanej jablone, pozbieral jablká, predal, zrobil svadbu. Jabloň mladého muža čakala, ale on zase dlhšie nechodil. Jabloň bola smutná, lebo sa zas strachovala o mladého muža. Až raz prišiel, lebo potreboval pomoc. Jabloň sa veľmi potešila, že chlapca vidí a veľmi mu chcela pomôcť. Chlapec vystrojil milej svadbu, ale mal problém. So svojou milou by si radi už aj založili rodinu, ale nemali kde bývať. Potrebovali by dom. Keďže mala jabloň mladého muža naozaj neskutočne rada, chcela mu pomôcť. Jabloň povedala chlapcovi, aby ju zrezal a aby za drevo z nej a postavil sebe a svojej milej dom. Nechcel to urobiť, ale jabloň na tom trvala, keďže ho veľmi milovala. A tak jej vyhovel. Zrezal ju a za drevo si postavil dom. A toto je LÁSKA ...Koniec príbehu Niečo tu nesedí, nie??
Keby bola jabloň múdra, povedala by chlapcovi, aby zasadil jadierka z jej plodu, urobil sad, zbieral jablká a predával. Tak mohli žiť spoločne aj s jeho rodinou dllllho, dllllho šťastne. A toto je LÁSKA A MÚDROSŤ.
Láska a múdrosť proste patria k sebe. Láska je bez múdrosti slepá a múdrosť bez lásky bezcitná.
Takto vnímam lásku ja. Som žena. Ženy stelesňujú feminitu – pocity, emócie, prežívanie, empatiu – lásku. Muží maskulitinu – racionalitu, intelekt, rozum – múdrosť. My ženy sa skôr nechávame strhnúť pocitmi. Ja milujem vzťahy, ale často sa správam ako tá jabloň. Feminita nie je slabosť, nie je to slabá stránka. Môže byť výhodou, len ju treba vedieť ovládať. Byť sama sebou, nič neočakávať a robiť dobre aj vtedy, keď sa nik nepozerá... ale tiež neupúšťať zo svojich priorít, hodnôt, nechcieť byť páčiacim sa človekom.
V podsledné dni som si ale uvdedomila, že nechcem strácať čas. Ani deň, ani jednu jedinú príležitosť či okamih. Stále žiť tak, akoby to boli posledné okamihy v mojom živote. Vždy viac a viac pre iných. Vzťahy sú vizitka. Na svete sú 2 typy ľudí. Takí, čo robia veci pre iných a takí, pre ktorých robia iní. Paradoxne ten, čo robí veci pre iných nikdy nepocíti nedostatok čohokoľvek, volá sa to totiž RECIPROCITA. A funguje to. Každý deň je tréning. Každý deň sa môžem rozlične zachovať. Správne alebo nesprávne. Každý deň môžem urobiť strašne veľa rozhodnutí. Tie dobré oceniť, rozvíjať a z tých zlých sa poučiť a napraviť ich. A vtedy má život taký šmrnc. A tí, čo si stále myslia, že život je len to, čo vidno... tak veľa zdaru.
Ja „chcem vác“. Chcem to, že keď raz zomriem, tak s tým, že som urobila maximum. Nič nie je nemožné. Jeden človek môjmu srdcu najbližší mi povedal raz, asi pred mesiacom takú krásnu vec, až som si to zapísala. Ja si také veci zapisujem. Znelo to takto: „TAK, AKO ŽELEZO NEVIE PLÁVAŤ PO VODE, NIEKTORÍ ĽUDIA NEMAJÚ SCHOPNOSŤ CHÁPAŤ URČITÉ VECI. ALE AJ LOĎ JE ZO ŽELEZA A PLAVÍ SA. TAKŽE NIČ NIE JE NEMOŽNÉ.“
Často som za ufóna... ale nevadí mi to, lebo viem, že nič nie je nemožné. Už toľko krát som si to potvrdila. Vytrvalosť je sakra vlastnosť. Vie prekonať aj ego. Spolu s disciplínou, ustavičným úsilm, usmernená múdrym cieľom. Tybláho, radosť
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
blanchel
15. 3.marca 2014 18:47
Teším sa, že existujú aj ľudia, ktorí takto rozmýšľajú !
Napíš svoj komentár